SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K Veľkej noci


Ponad more, ponad hory,
  ponad Tatier doliny
Veľká noc na krýdlach zory
  v zemské letí končiny!
Krajšie hučia háje, lesy,
  potok v milom hrkote
a čo živé, strojí plesy
  v zlatom rána jasote.

Už i z matky zeme lona
  jaro život vyvodí,
pri hlahole rannom zvona
  kvet zpod hrudy vychodí;
stromy pučia, hájik vonia,
  lúky, polia ožily,
jedle tiež sa s vetrom klonia
  akoby sa modlily.

Do svojho sa vracia kraja
  vták, ako v rok minulý;
vracia sa i radosť mája,
  len nie — naši zosnulí,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
čo spia v hrobe — mladí, starí, —
  čakajúci spasenia:
lež i ti sa k večnej jari
  vrátia v deň ich vzkriesenia.

Preto i my pamätajme,
  že smrť nenie večný sen:
pritom verme a dúfajme,
  že sa blíži veľký deň,
kde noc Veľká nám odvalí
  kameň s našej choroby,
by sme z hrobu slávne vstali
  z tisícročnej poroby…
(1910)