SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do hôr!

— Wincenty Pol. —


  Do hôr! do hôr, milý bratu,
tam svobodu najdeš zlatú.
Ku pastierom na salaše!
Kde sa rieky rodia naše;
kde sa srdce s srdcom merí
a v svobodu človek verí!
Tam svet dýcha mohutnejšie,
srdce bije blaženejšie,
keď sa na jar smejú hory.

  A keď ponad túrne besom
náhla búrka sa preženie,
hneď sa krajšie rozzelenie
popod hole i nad lesom.
Osvežejú farby, vône, —
i povetrie príjemnejšie,
ach, i bôle srdca menšie!
Čistejší cit — v voľnom lone…
Jasná rosa v sviežej tráve, —
a na nebi pekne rúče,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
jako rajské polobruče,
skvejú s’ dúhy v celej sláve!

  Ó, prírody tie poklady
a svobody tie obrazy:
chytaj, pokým s’ ešte mladý,
kým máš v srdci sviežosť rannú!
Bo nevrátia sa dva razy, —
lež schytené ti zostanú…