Z epiky
Autor: Samo Vozár
Digitalizátori: Martin Odler, Bohumil Kosa, Michal Belička, Andrea Kvasnicová, Eva Lužáková, Peter Plavec, Zuzana Šištíková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian
[24]
Zatvoria sa tuho, zátvrdne sa taja,
druhí v nej zakliati samotní sa hája.
Zatvrdnú sa, taja, kým nepríde druhý,
čo bude k odkliatiu posvätnejšej túhy…
V pustovnej palote svetlo uhasieva,
zámkovými schodmi ide s pánom deva.
Na knihy zabudol, na zázračné čiary,
Magda[25] ho chytila na vábnejšie čary.
Jak za medom včela ide za devicou,
za peknou devicou, Magdou kúzelnicou.
Jedno odčítala, druhé začítala,
kúzlo jedno druhým väčším rozdrúzgala.
Zámkom idú dolu siedmimi bránami,
sem-tam deva skáče, po pántoch krákoce —
čert za mladým párom z zámku sa chichoce…
[24] Zatvoria sa tuho… — fragment záveru širšej básne z januára 1845 bol publikovaný až roku 1982. Báseň tematicky kotví v bájnych povestiach z Rimavy; úvodná časť rukopisu básne sa dosiaľ nenašla.
[25] Maga, Magda — medzi ľudom Rimavskej doliny vybájená krutá vládkyňa Maginhradu, ktorý stál nad ľavým brehom riečky Rimavy. Ruiny hradu neskoršie ospieval v dvoch básňach Povesť a Báj rodák z podmaginhradského Skálnika Ján Botto-Maginhradský.
