E-mail (povinné):

Samo Vozár:
Z epiky

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Bohumil Kosa, Michal Belička, Andrea Kvasnicová, Eva Lužáková, Peter Plavec, Zuzana Šištíková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 95 čitateľov

Kdes’ sa tu vzala…

[27]


Kdes’ sa tu vzala, biedna pútnica,
pri vlnodúrnej Rimave
a preč’ sem ideš, cudzia devica,
piesne rozlievať boľavé?
Nie je dno melké rieky pod tebou
a v ťažkých prúdoch zvierať vie,
nie tichý splav je tu našich žrebov
a nie pohoda, oj nie, nie!
Ďaleká cesta od Aluty[28] sem
a za Alutou Ind ďalej,
v moriach, oblakoch hynie jeho zem,
jak ja hyniem, idúc od nej.
Kde Ganges a Ind valnistý beží,
tam vlasť je otcov, tam vlasť má!
Kde javor hrobu pamiatku streží,
tam mať leží, tam mať je má!
Strasti som lepšie s trudom čakala,
horkosti ma preháňajú,
ďaleký bôľ to a strasť nemalá,
kde z rúž’ tŕne ostávajú.
Spomienka sa jej do sĺz žaloby,
cesta ďaleko zmenila,
pod plačom jak by mala striasť hroby
úval, noc sa zľútostila.
Dieťa jediné, kde viac kochané,
jak koniec múk — pri nej čuší,
a tá ho v tichej plachte ustlané
vinie, privíňa ku duši.
--Čučuj mi, čučuj, poklad spanilý,
ty niť ma k svetu držiaca,
daj nebe otcov tvojich ti sily,
do líčok krásu mesiaca.
Krásu mesiaca, akým sa valy
v lahodách Indu ligocú,
keď cez tôň’ hájov, pres bájne skaly
blesky jak sny v ňom mihocú.
Znáš ty Alutu, nelíčených kraj,
jak môj dumný Aurolo je?
Znáš viac indických krajov a krás báj,
kde ríš’ zhaslá mých otcov je?
Koľmo je vyšší trón nad kľakaním,
koľmo modla pred vzývaním —
toľmo kniežatská Almína bola
z záletníkov skvelých kola.
Večernej piesne ponurý znie šum,
zunie po brehoch Rimavy,
pieseň divoká — čanúci to rum
a čerstvých dôb obraz tmavý.
Ktorému srdcu zun sa ten vkráda
skoro sa, skoro vyspieva.
Almína trudne, Almína stráda,
Almína dušu vylieva…

— — —

Kdes’ sa tu vzala, biedna pútnica,
pri vlnodúrnej Rimave,
prečo rozsievaš, Indu devica,
svetom tie rany boľavé?
Ďaleká cesta od Aluty sem
a za Alutou Ind ďalej,
v moriach, oblakoch hynie slnce, zem,
myseľ v dĺži neprebralej.
Voda sa duje, hrmí a zviera,
nad ňou Almína čnie nemá,
tamto na východ do šier pozerá:
tam vlasť je má, tam vlasť je má!
Lepších som sama svetov nechala,
horší ma včuľ nechávajú,
ja biedna stvora a osiralá
blúdim od krajov ku kraju.
Cestu ďalekú do sĺz žaloby,
v hlboké nárky zmenila
a plačom jak by mala striasť hroby
úval, noc sa naplnila.
Dieťa jediné, kde viac kochané,
jak koniec múk — pri nej sníva,
a tá ho v bielej plachte ustlané
ku sebe stíska jak divá.
Čučuj mi, čučuj, anjel spanilý,
ty moc pred smrťou držiaca,
daj ti tvých otcov krásu a sily
nebe, do líc blesk mesiaca.
Daj blesk mesiaca, akým sa valy
vábneho Inda ligocú,
keď cez tôň’ hájov, nad bájne skaly
blesky jak sny v ňom mihocú…



[27] Kdes’ sa tu vzala… — vznikla roku 1845, publikovaná až roku 1982. Dvadsaťjeden štvorverší básne má zaujímavé geografické rozpätie v reáliách riek, ktoré v nej Vozár spomína: „od vlnodúrnej Rimavy“ až po „Alutu, Ganges a Ind valnistý“. Báseň o mladej matke Almíne a jej milom Aurolovi vedie Vozárov slovenský verš do ďalekých krajov Orientu. Indické motívy neboli v našom romantizme ojedinelé: upozornil na ne už Ľudovít Štúr v Prednáškach o poézii slovanskej (citáty z Mahabharaty); zápisy z Kalidasovej Sakontaly a výpisy z Mahabharaty sa našli aj v rukopisoch Janka Kráľa a ozvenami prešli aj do jeho poézie (porov. našu štúdiu v zborníku Búrkam divým v ústrety, Bratislava, Obzor 1972, s. 32). Indický motív spracoval aj Sládkovič v básni Zúfalec (Indián). Vozárova báseň (podobne aj nasledujúca skladba Umrela Zenda…) by provenienčne ukazovala aj na staroiránsky pôvod. Báseň o Almíne však môže mať aj omnoho bližší prameň: cigánsky motív (v romantizme ho už skôr vynikajúco predstavil A. S. Puškin), ktorého korene môžu siahať až do orientálnych končín „Gangesu a Indu“.

[28] Aluta — rieka v Sedmohradsku, ktorá cez Karpatský oblúk tečie do Dunaja (dávnejšie sa v nej ryžovalo aj zlato)




Samo Vozár

— bol slovenský básnik, publicista a prekladateľ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.