E-mail (povinné):

Samo Vozár:
Z epiky

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Bohumil Kosa, Michal Belička, Andrea Kvasnicová, Eva Lužáková, Peter Plavec, Zuzana Šištíková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 95 čitateľov

Keď boli Turkom…

[2]


Keď boli Turkom rohy už zlámané,
Viedeň sa k nohám váľala —
chodí kráľ Matiáš[3] v krajiny poddané,
ako sa svedčí na kráľa —
pánom k výstrahe, chudobe prispieva,
tresce, kárava, tak všade chodieva.

Dnes sa on baví na skalách muránskych,
stade ku Hronu prechádza —
na cestu kráľa veľa osôb panských
streľbou i krikom sprevádza,
cafrangy, štverne striebrom sa ligocú,
ostrohy koňom po bokoch brinkocú.

Večer veselý — a ľud na diváky
toho sa zbehol táboru,
kráľ všech častuje — na ražniach bujaky
naplňujú páchom horu,
vínce červené z bezdných tečie sudov,
pri hudbe fujár, huslí a i dudov.

No, ľudia boží — takto kráľ prerečie —
dosť tej už bolo zábavy —
čo dnes necháme, to nám neutečie,
aj zajtra deň nás oslávi —
pred svitom ešte na horu pôjdeme,
tam obed s sebou hor’ si vynesieme.

Tábor si ľahol. Len kedy niekedy
ozval sa šepot hovorov,
ach, ich všech spanie sladostne zachodí,
ako mesiačik nad horou.
Len kráľ sa za ľud ešte svoj modlieva,
keď sa pomodlil, v driemotách spočieva.

Prosnuli. A hneď leženie sa celé
na nohy stavia pred kráľa,
no ako deti vo máji veselé
na horu každý hor’ cvála —
ten nesie flintu, ten zas má kulače,
ten zas baranca, ten chleba pagáče.

Cesta je strmá, nechce sa rozprávať —
mrzí tá kráľa nemota,
chcelo by sa mu málo pozabávať —
veď on hneď fígeľ vymotá,
káže si doniesť ukryté motyky,
do nich zapriahne pánov ak’ kaliky.

Pánom sa taká hostina nezdala
na lačné brucho kopati —
ale čo robiť? Mocné slovo kráľa.
Oni museli pristati —
s spusteným nosom motyky chytajú,
kopú, dobre si dušu nevydajú.

Bračekovci mí — takto hľa vidíte,
nerobte krivdy chudobe,
ťažká ich práca, kým si vy hoviete,
buďte verní ich žalobe.
Takto kráľ Matiáš smiechom rozihraný
svoj zástup vedie ku holi na stráni.

Jedia i pijú, kto čo si doniesol,
sused suseda ponúka,
pod nimi more prestiera sa lesov,
Hron sa krajom divo súka,
oko po diaľnych krajinách pozerá
i diaľky šedé meria len a meria.

Pyšná je myseľ na horách vysokých,
veľká ak’ obor nesmierny,
svetov povstáva tam z mrakov hlbokých
obraz tam tvorenia verný,
tam vo zvlnenom citov rozmietaniu
božstva pablesky nekonečne planú.

Slnca už úpek pomaly prestával
i ľud sa dolu poberá.
Všetkých dušami jeden cit pohrával —
milá ku kráľu dôvera.
Vy ste už prešli ako pútnik spešný,
pamäť družiny nezotrel čas bežný.

Tamto na karte hole tej šedivej
vyryl kráľ Matiáš vidličku,
čo v krutých vetroch, v búre hromov divej
skvie sa na spôsob krížičku —
hoľa pamiatkou tou je posvätená,
hole Kráľovej[4] má večného mena.

Premknuli veky, ak by plesol dlaňou,
bôle časov sa zvrátili,
len orol niekdy letiac strmou báňou
nad hoľou temne zakvíli,
lebo biedneho niekedy ovčiara
pri ovciach tichých dutnavá fujara…



[2] Keď boli Turkom… — dovtedy celkom prvá báseň v štúrovskej slovenčine — dátum 30. marca 1843 v Bratislave

[3] Matiáš — autor chápal slovo ako dvojslabičné — pôvodný rukopisný zápis: „Maťjáš“. — Matej I. HuňadyKorvín (1440 — 1490), uhorský kráľ od roku 1458; upevnil panovnícku moc a odrazil vpád Turkov 1463, za jeho vlády vznikla v Bratislave Academia Istropolitana 1465; aj iní naši romantici (Ján Kalinčiak, Andrej Sládkovič, Bohuš Nosák, Karol Modráni a i.) idealizovali jeho vládu celkom v zmysle doteraz používaného slovenského ľudového príslovia: „Zomrel kráľ Matiáš — už viac pravdy nemáš!“

[4] Kráľova hoľa — 1948 metrov vysoký vrch vo východnom cípe Nízkych Tatier; podľa stáročnej tradície nesie meno po kráľovi Matiášovi (tak aj v Sládkovičovom Detvanovi a v Bottovej Smrti Jánošíkovej)




Samo Vozár

— bol slovenský básnik, publicista a prekladateľ Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.