SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ach, milý môj…


Ach, milý môj, milý,
kde po svete chodíš,
či ešte za milou
niekdy oči hodíš?
  Ej, či ju ešte znáš
v tvej duši búrlivej,
a či ju pamätáš
v mysli zavádivej.
  Tys’ dakde na skalách
nad hlučným jazerom,
sedíš jak hrom v mrakoch
v rúchu noci šerom.
  Zadumený hľadíš
jak blesk nocou tmavou,
zadumený hľadíš
jak blesk za svou slávou.
  Za slávou sa ženú
krv mladá a duchy,
ach, a miesto meča
v ruke kameň hluchý…
  Z kameňov studených
srdcia srdce tvorí —
kde ľud už neslúcha,
skalám sa hovorí…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama