ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Z hlbín srdca nášho vítame pána Jána Francisciho z jeho ducha a pravdyplným článkom: „Zase o tých spolkoch“. Nech len nedá pokoja tomu dobrému, ale vyznajme pravdu, veľmi ťažko sa pohybujúcemu slovenskému ľudu, ktorý sa vo všetkom viaže starým obyčajom, a hovorí: naši otcovia ta boli bez toho. Pravda tá bolí, ale časy sa menia, a dobre poznamenal pán Francisci, že ak sa ľud náš nespamätá, bude cudzozemcom za nádenníka, a že srdce puká človeku od žiaľu, keď vidí, že ľud náš, nevšímajúc slová svojich vodcov, sám lezie do jarma novomódneho urbáru. Bo veď už aj na Dolnej zemi menší pozemkári predávajú svoj majetok, alebo ho do prenájmu dávajú, a potom sťa poddaní spoly orú svoju vlastnú pôdu; a prečo? preto, že v čas potreby nemôžu ku grošu prísť a padnú úžerníkom do hrtana. A tomuto jedine „vzájomné pomocnice“ môžu odpomôcť, bo v čase hojnosti máme si kde zbytočné zlatky odložiť, a v čas úzkosti máme kde položené požičať. V Nadlaku dolupodpísaný ešte v r. 1869 narádzal založiť vzájomnú pomocnicu, ale bohužiaľ, bez zdarného výsledku. A čo sa stalo? Makovská sporiteľňa otvorila u nás filiálku, a náš ľud, pri tom všetkom, že dolepodpísaný verejne vystúpil s tou žiadosťou, aby Nadlačanom nové účastiny vypustili, zostal na ľade, a nemohli sa v podniku tom zúčastniť. Naše mestečko je ten klát (úľ), do ktorého sa cudzie včely vtierajú, aby z neho med vynosili. No vyznajme si pravdu, či je to nie k Bohu volajúca krivda, ktorej sme z čiastky sami príčinou, bo veď sme mohli sami podobný ústav založiť, a ktorej sa dá odpomôcť, ak jestvujúcu sporiteľňu podporovať nebudeme, a s ňou do žiadneho pomeru nevstúpime, a čo najdriev vzájomnú pomocnicu utvoríme. Vtom prišlo k nám 1. číslo „Národného Hlásnika“, a v ňom článok „Zase o tých spolkoch“. Dolupodpísaný znova sa ozval, a s mohutnou pomocou miestneho pána notára, vyprobovaného veterána Adalberta Wenicha, urobil návrh: založiť „vzájomnú pomocnicu“ a Bohu buď chvála! na ten čas nie bez výsledku, bo hneď prvý deň 6. februára podpísalo sa 40 údov so l50 účastinami. Spolok sa dočasne zriadil, navrhovateľa za dočasného predsedu p. notára za účtovníka a hmotne aj duševne k tomu spôsobného statného nášho rodoľuba Jána Ambruša za pokladníka zvolil, tomuto zo srdca želáme aby za mnohé roky pokladníctvo zdarne viedol. Dajže Bože tomuto podniku požehnanie! Moji milí Nadlačania prihlasujte úhrnkom k zúčastneniu sa v tomto podniku zámožnejší tak ako chudobní, roľníci tak remeselníci. ^[1]

Utvorí sa spolok tento na 10 rokov, behom tohoto času za jednou účastninou má sa mesačne platiť 50 gr., na celý rok 6 zl., alebo raz na vždy 60 zl. Akonáhle splatil niekto celú účastinu, t. j. 60 zl., úroky sa mu prikladajú. Jeden môže viac, dve, tri, päť i desať účastín podpísať, a mesačne, poťažmo ročite splácať. Pritom spolok prijímať bude vklady, t. j. kto má zhromaždené peniaze, buďže menej, buďže viac, a obáva sa jednotlivcom vypožičať, vloží ich do vzájomnej pomocnice a tá mu 6 zl. zo sta zabezpečí, a kedykoľvek ich žiada, aj vyplatí. Takto zozbieranú základinu vydá sa na úroky, Prednosť majú v pôžičke účastinári, Čistý vynos (osoh) rozdelí sa na účastiny. Prijímajú sa údovia aj z vidieku. Veru by nebolo od veci, keď by naši bratia Pitvarošania, Albertčania, Ambrózania a Bánhedešania sa k nám pripojili, tak by mohol spolok náš ešte mohutnejšie vzrastať a blahodarnejšie dejstvovať. Bol by strediskom našich na tomto vidieku. Na Zdar!^[2]

Pri tejto príležitosti verejnú odvetu dávame p. Franciscimu, že u nás na Nadlaku dva spolky jestvujú, a síce:

1. „Nadlacká cirk. ev. aug. vyzn. obilnica“, ktorú sme r. p. 1865 založili, ktorej účel mal byť: v žite taký základný kapitál nadobudnúť, ktorý by v čas nedostatku, príkladom 1863. roku dostatočným bol potrebným chlebom účastinárov zaopatriť. Základina, 600 prešp. meríc, mala sa rozmnožiť dávaním žita na pôžičku. Ale sa to nedarilo, zvlášte keď rok bol úrodnejší, zostalo žito bez úrokov. Zmenili sme spolok na kupecký, lacné žito kupovať, a keď poskočí predávať. Spolok behom 4 rokov postavil velikú sypáreň, v cene 1600 zlatých r. č. Dľa poslednej súvahy bol nasledujúci stav: 483 meríc žita a 1143 zl. v hotovosti. V posledných rokoch dal výnos nepatrný, bo obilia takrečeno po jednej cene sa kupovalo a predávalo; ale jeden rok môže nahradiť dva, tri ročné úroky.

2. „Pohrebný spolok“, založený roku 1869, počituje 550 údov. Účel spolku je jedon druhého podporovať v pohrebných útratách. Každý úd platil pri vstúpení do spolku raz na vždy 50 gr. a platí pri úmrtí každého úda 10 gr. Na pohrebné útraty sa dáva pozostalým 40 zl. Kto z údov, pri 400 prípadoch smrti platil po šestáku, dostane 40 zl. r. č., a stane sa novým údom, na zvečnelých miesto prijímajú sa nový údovia. Behom 3,5 rokov, zomrelo 70, a tak sa platilo 2800 zl. a rezervný fond zriastol na 1000 zl. — To všetko dobre, len sa toho bojíme, že náš ľud použije tie 40 zl. k nekresťanským karovým hodom. Vyznajme si pravdu, že niektorí väčšiu váhu kladú pri pohreboch na hostiny a pálené, lež na všetko iné.