Otázky literatúry

Úprava textov

Pri úprave textov pridržiavali sme sa „Pravidiel slovenského pravopisu“ (Bratislava 1953), pri čom text odtláčame v tom znení, ako bol uverejnený v „Národných novinách“ alebo v „Slovenských pohľadoch“. Tieto texty sú autentické a preto ich ponechávame v pôvodnom znení. Ponechávame ich aj preto, lebo ide o spisovateľa, básnika a publicistu, ktorý má svoj špecifický slovník a svoj špecifický štýl. Vajanský v celej svojej literárnej činnosti má svojský spôsob vyjadrovania: do slovníka prijíma mnohé archaizmy, cudzie slová z kultúrno-historickej oblasti, z novinárskeho žargónu, ako i slová z hovorovej reči; má veľa rusizmov, čechizmov, germanizmov i hungarizmov a svojských novotvarov, ktoré sa snažil udomácniť v slovenčine. Je prirodzené, že mnohé z týchto slov sa neujali ani v hovorovej, ani v literárnej reči. Avšak my ich ponechávame preto, aby sa nenarušil jeho štýl, aby sme čo najvernejšie zachovali súdobý publicistický a literárny jazyk a predovšetkým preto, lebo máme na zreteli Vajanského-spisovateľa, ktorého diela sa budú vydávať. V snahe vyhnúť sa tým nedopatreniam, ktoré sa vyskytovali v matičných vydaniach jeho „Zobraných spisov“, keď sa z puristických tendencií zasahovalo i do syntaxe i do lexika a na druhej strane ponechávali sa jeho zvláštnosti neorganicky zladené s redakčnými úpravami, predkladáme text v tom znení, ako ho Vajanský uverejnil. Konečne robíme tak aj preto, lebo v niektorých prípadoch („Literárne poznámky“, recenzia Čajakových rozprávok a Jesenského „Veršov“) má pripomienky k jazyku a štýlu spisovateľov z pozícií svojského prístupu k literárnemu jazyku.

Vcelku pridržiavali sme sa týchto zásad:

Ponechávali sme slovosled a väzby.

Do slovníka sme nezasahovali, ba ponechávali sme pre jeden výraz i viaceré tvary: literárny — literatúrny, literát — literátor, slovanský — slaviansky, revolučný — revolucionálny, veľký — veliký, talentovaný — talentný — talentózny, nie je — nenie — neni, atď.

Kvôli Vajanského štýlu nemenili sme ani tie slová, ktoré dnes majú iný význam: materialistický — materiálny, hmotný, dramaturg — dramatický autor, stanovisko — postavenie, riedky — zriedkavý, pozvať — nazvať, vyraziteľ — zvýrazňovateľ, nestojí — neobstojí, (správny význam týchto slov z kontextu možno ľahko vyrozumieť).

Citáty sme odtláčali v tom znení, ako ich uverejnil autor. Robíme tak preto, lebo Vajanský cituje z najrozličnejších vydaní a v niektorých prípadoch i z neprístupných materiálov. Nakoľko sme Vajanského citáty porovnávali s prameňmi, sú spoľahlivé.

Spojky a predložkové tvary sme nemenili.

Písanie mien sme zjednocovali, len pri písaní latinizovaných mien (Kokauinus, Hadikius, Rohacius) sme ponechávali znenie Vajanského.

Cudzie slová píšeme podľa dnešného úzu.

Upravovali sme nesprávne pády: svedectví — svedectiev, protivenství — protivenstiev, Puškini — Puškinovia, atď.

Upravovali sme takisto nesprávne rody: dráma (neutr.) — dráma (fem.), kvádra (fem.) — kváder (masc.), — mier (masc.) — miera (fem.), atď.

Usilovali sme sa zaviesť dnešnú interpunkciu.

Upravujeme niektoré výrazy, ktoré necharakterizujú Vajanského slovník a štýl a nemajú oporu ani v staršej spisovnej slovenčine: jaký — aký, jích — ich, mhla — hmla, ideelne — ideálne, písemnosť — písomnosť, prse — prsia, ujišťovať — uisťovať, nespravedlivý — nespravodlivý, mučedlník — mučeník, boľasť — bolesť, chybí — chýba, atď.

Odstraňujeme zrejmé tlačové chyby. Napríklad: maňarónstvo — maďarónstvo, činiteľ — čitateľ, z efirných — zefírnych, relivno — reliéfno atď.

Pochopiteľne, tieto úpravy nie sú v rozpore s našimi zásadami ponechať autorov svojský štýl vyjadrenia. Ba článok Felixa Vodičku v časopise „Česká literatura“ IV, č. 1, pod názvom „Naše zkušenosti s vydáváním klasiků české literatury“ nám potvrdzuje oprávnenosť nášho postupu: „Nejvýznamnější naši klasikové jsou jádrem naší literární tradice, jejíž každá jednotlivá složka je poznamenána spolu s rukou svého tvůrce i všemi ostatními historicky danými podmínkami svého vzniku. Proto nemůže být při vydávání těchto děl hlavním a takřka jediným kriteriem čtenář, jeho současné jazykové nebo štylistické zvyklosti a požadavky, ale prvním je přece jen autorovo dílo spjaté se svou dobou i svým jazykem a stylem.“ (Str. 28.) A tak uverejnený text vystihuje Vajanského literárny jazyk, Vajanského štýl, ktorý je pre neho príznačný v celej literárnej a publicistickej praxi.