ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dnešný deň je zasvätený usilovnej práci, preto teda svätíme ho i my malí žiaci. Bo my máme pracovité, usilovné matky, ktoré sotva si doprajú oddýchnuť — na sviatky. I otcovia naši stále usilovne robia: svojou prácou seba, cirkev, národ i vlasť zdobia. Z práce plynie požehnanie rodinám i vlasti: len národy pracujúce môžu dnes žiť v šťastí. Lebo práca dáva ľudstvu bohatstvo i silu: koho práca teší, ten má dušu ušľachtilú. Kto zaháľa v lenivosti, miesto práce kradne, ten dnes zajtrá vlastnou vinou do záhuby padne. A kto v krčme vysedáva, komu fľaška vonia, tomu k smrti už za živa umieračkom zvonia. Preto my dnes, hoc sme ešte len slabuškí žiaci, sľubujeme, že sa chceme tiež venovať práci. I my chceme tak pracovať, ako naše matky, aby z domov našich zmizly všetky nedostatky. Príklad našich otcov v práci bude nám vždy vzorom, by blahobyt mohol sa k nám tisnúť hore dvorom. Pri tej práci budeme sa modlitbami tešiť, lebo človek pracujúci nesmie vôbec hrešiť. A hanbiť sa nebudeme za mozoľné dlane, lebo cez ne dáva nám Boh Svoje požehnanie. 1927

Pozri na ten kúsok chleba, ktorý do úst dávaš, koľko bolo pri ňom práce: či jej vďaku vzdávaš? Oráč oral i rozsieval, bránil, a Boh rosil i zahrieval slnkom s neba, aby kosec kosil. Po skosení on obilie v bujné snopy viazal, on ich sušil i obracal a do humna svážal. Mlatec mlátil, vial a cúdil, mlynár mlel na múku, ktorá prišla pod matkinu pracovitú ruku. Pri rúbaní dreva s čela otcovi pot tiekol, by sa matke v peci z cesta chutný chlieb upiekol. A keď pozreš na zemiačik, vidíš to i pri ňom: že pracovať musí človek stále s Hospodinom. Človek sadí, Boh polieva, hreje a zrast dáva a Pán Boh len svedomitú prácu požehnáva. 1927

V našej obci staväli toť dom z pálenej tehly, a my, deti, neraz sme sa ku tej práci sbehly, bo i my sme chcely vidieť, ako sa to robí: ako človek svoj príbytok ľudskou prácou zdobí. Navozili skália, štrku, tehly, piesku, vápna: už to bola práca veľká, namáhavá, trápna, a koľko to ľudskej práce ešte predtým stálo, kým sa tehla vypálila, všetko nachystalo! Tu začali vápno hasiť, fundamenty kopať, maltu robiť — na kamene a na tehlu klopať. Murári šli čo raz vyššie, až vytiahli steny, a konečne až po strechu bol dom vystavený. A medzitým si tesári nakresali trámov a začali väzbu robiť s pozornosťou známou. Za tým väzbu polatenú ťažkou škrydlou kryli a murári zas obloky do stien osadili. Stolár dvere popriprával, tesár pribil dlážku a tak všetci vykonali prácu veľmi ťažkú. Preto každá ľudská práca zasluhuje úcty a kto má cit, ten si dnešný sviatok práce uctí.

Keď Boh stvoril prvých ľudí, dal im prácu do vena, preto práca, čo dar Boží, bude v svete vždy cenná. Pán Boh iste dobre vedel, čo k životu nám treba, čím si možno zadovážiť odev, obuv, i chleba. Preto všetci pracujeme dľa Božieho príkazu, bo keby sme nerobili, vyšli by sme na zkazu. Jeden orie, druhý šije, tretí kožu vyrába, štvrtý kuje, piaty kreše, šiesty tehlu dorába. Siedmy stavia, ôsmy stráži a deviaty predáva, desiaty nás vyučuje, múdre rady nám dáva. Slovom každý robí inšie podľa svojich schopností, bo ináče žiť na svete nebolo by možnosti. Veď k životu sú nezbytné všelijaké potreby a tých potrieb je už toľko, ako tých hviezd na nebi. A tak je to celkom dobre, každý spraví, čo môže: tým udrží nielen seba, lež aj celku pomôže. Veď sme všetci bratia, sestry, veď sme jedna rodina: nuž pracujme, kým neudre nám posledná hodina. A pracujme bez reptania, bez závisti a zloby, bo ľudstvo len čestnou prácou vymaní sa z poroby. 1927