ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V krásnej zahrade samotná kvety polievam, kde sa vezme, tu sa vezme jeden mladý pán. Ako som ho obadala, že stojí pri mne, velice som sa uľakla, no jakžeby nie? Pýta sa ma: „Moja dievka, jak sa menuješ? však mi z tej tvojej kvetnice kvietok daruješ?“ Keď sa ma takto zpytoval, vravel slová tie, v tvári som sa zapálila, no jakžeby nie? „Ó jaká si,“ ďalej povie, pekná a mladá, či by si ma moja ľúba, nemala rada? Keď sa ma takto zpytoval, vravel slová tie, veľmi som sa zahanbila, no jakžeby nie? „Vidíš moja roztomilá, na dušu, ver mi, keby si ma milovala bol bych ti verný!“ Ako sa takto zadušal, povedal tú reč: chytro som sa zobracala a utekla preč.