Ľúbosť

Ponad lesy clivé tiahnu chmáry sivé, až ta do ďalekých krajín het. „Povedzže mi milá, Boženka spanilá, či tam ešte jesto dáky svet?“ „Ach, Janík môj šumný, šuhajíček dumný, keď pozrem na tvojej mysli let, tak mi srdce bije, že nemožno mi je o tom pochybovať, že ho niet!“ Keď sa tu minieme, či sa tam sídeme, či nám nový skvitne lásky kvet? Akby to malo byť, žeby sme sa ľúbiť tam nemali, radšej nech ho niet!“ „Oj ty duša moja! teraz mysel tvoja viere mojej dáva nový let; nemožno bez lásky by mohly stáť sväzky tej nebeskej krásy, — tamten svet.“