Ľúbosť

Mesiac tiahne ponad lesy a na zem sa díva, pekná Ľudmilka ho teší, čo na zemi býva. Aj, tak ticho na osade, spia už unavení, len čo šumí kade tade vetrík zablúdený. Chodí šuhaj a postáva v túto nôcku clivú a na drombli si vyhráva tyví, tyvá, tyvú. „Hej! Ľudmilka tmavooká! o čom sa ti sníva? Neľúb, neľúb, môjho soka! tyví, tyvú, tyvá. Nedívaj sa do okienka mesiaček žiarlivý! Ona bude moja žienka, tyví, tyvá, tyví.“ Už mesiac zašiel za lesy, pozdná noc nastáva, a len ešte v diaľke kdesi, zuní drombľa hravá.