SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Velikáni Tatier

Traja Tatier velikáni k nebu vyčnievajú, Kriváň, Gerlach, Štít Lomnický, také mená majú. Stoja od pamäti sveta, svorne vedno spolu, ako večití strážcovia slávneho prestolu. Na tú uhorskú krajinu hľadia hrdou tvárou, nesnímu sňažné klobúky, len pred slnca žiarou. V oblačných svojich závojoch v plesá pozerajú, rozhovor vedú s hromami, bleskom sa smývajú. Orli okolo končiarov krúťa si kolesá, vodopády sa rúcajú do priepadlísk lesa. A tam v strání pri kúpeľoch hora zelená sa, hudba ľúbezne zaznieva, hostia veselia sa. Hudba ztíchne, pominú sa čo si plesy stroja; ale Tatier velikáni večne, pevne stoja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama