SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moc trpím za teba

Len chodí k nám, chodí ten Janík milený a nikdy nepovie či sa už ožení. Načo sa mi načo tie jeho zálety, keď mrcha svet o nás len darmo klebetí. Sadne ku kozúbku kde ohníček horí, čo vo dne porábam ku mne prehovorí. A keď ide domov že na mňa pamätá, povie mi; — ja za ním pozatváram vráta. „Ej, Janík, Janíček, Boh ti daj dobrú noc! — myslím si idúcky, — za teba trpím moc.“