Ľúbosť

Ej Marína, Marína, dievča fantastičné! Prevrátiť chceš tie hory, Tatry nebetyčné; prevrátiť chceš šíru zem i celé tie svety, tvoja mysel ohnivá sťa tá strela letí. Rád ja vidím hory tie, vysočizné Tatry, oj, na ne moje oko s nadšenosťou patrí; rád ja vidím i tú zem, tú mať drahú moju, ale storáz radšej mám jasnú dušu tvoju! Fantásia, ty perla ty blesk mojej vlády! Bez teba na tej zemi žiť sa mi nesladí. A všetko, čo v svete mám nemá žiadnej ceny, duch cíti svoju božskosť len keď je nadšený. Fantásia, voľný dych smutnej duše mojej, ty balzam srdca môjho, svetlo mysli mojej! Dýchať, cítiť, mysleť chcem a žiť s tebou vždycky, nič nestojí život ten, ak je nie básnický.