ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Rosou a tŕním. Slovenskému básnikovi Ivanovi Kraskovi a majstrovi hudby Schneidrovi-Trnavskému venuje Autor

Bibliografické poznámky

Pri zostavovaní textu prvej časti Básní Vladimíra Roya nemali sme pri ruke rukopisy jeho básnických zbierok, z ktorých tento výber robíme. (A nedalo sa doteraz ani zistiť, či kompletné rukopisy Royových štyroch básnických zbierok vôbec ešte niekde existujú.) Za podklad textu pre toto výberové vydanie zbierok Rosou a tŕním (ďalej RAT) a Keď miznú hmly (ďalej KMH) slúžilo teda prvé vydanie týchto zbierok, prezreté autorom a vydané nákladom i tlačou Leopolda Gansla v Trenčíne. Čiastočne tu poslúžil aj autorom korigovaný Výber z poézie Vladimíra Roya, ktorý zostavil Ján Smrek a R. Brtáň a ktorý vydal Leopold Mazáč v Prahe roku 1935. (Ďalšie kompletné vydanie zbierok RAT a KMH, ktoré vyšlo až po autorovej smrti v Matici slovenskej v Martine roku 1944, nemohlo byť podkladom pre toto vydanie.) Pri zostavovaní textu tohto vydania mali sme v rukách i autorov exemplár kníh Rosou a tŕním a Keď miznú hmly, v ktorom básnik sám opravil zopár tlačových chýb.

Niektoré iné zmeny v básnickom texte tohto vydania vyplynuli z dodržiavania dnešného pravopisného úzu a v poznámkach k jednotlivým básňam týchto výberových zväzkov ich neuvádzame. Dáta vzniku jednotlivých básní, ktoré autor uvádza pri ich prvom knižnom vydaní, alebo ktoré sme zistili podľa publikovania v časopisoch Dennica, Sborník slovenskej mládeže a Slovenské pohľady, uvádzame v obsahu jednotlivých básní zbierok RAT a KMH. Kým poradie ich básnických cyklov sa v tomto vydaní nemení, zatiaľ pôvodné poradie jednotlivých básní sa nutne narušuje výberovým charakterom vydania.

*

Druhá časť Básní Vladimíra Roya obsahuje z jeho básnických zbierok Cez závoj a Peruťou sudba máva, ktoré vyšli nákladom Gustava Obetku a tlačou Daniela Pažického na Myjave roku 1927. K výberu Royových prekladov poézie (ktoré básnik zaradil do zbierky PSM k cyklu Z anglickej záhrady) priradili sme v tomto vydaní aj niekoľko ďalších Royových prekladov zo svetových básnikov a zhrnuli ich do nového cyklu s názvom Z iných svetových básnikov. Preklady sa našli poväčšine v rodinnom archíve V. Roya. Básnik ich prekladal v posledných rokoch svojho života. V tomto výbere vypadol zo zbierky Peruťou sudba máva cyklus tzv. náboženskej lyriky Pastoralia.

Ani rukopisy Royových básnických zbierok Cez závoj a Peruťou sudba máva sa dosiaľ nenašli a okrem jednotlivých básní nebolo možné porovnať texty knižných vydaní s ich rukopismi. I tak sa však dali odstrániť v tomto vydaní niektoré očividné tlačové chyby, vyskytujúce sa v básňach z prvého vydania zbierok. Ďalšie, pomerne početné zmeny aj v texte tejto časti vyplynuli z dodržiavania dnešného pravopisného úzu. Nedostatky tohto druhu v texte Royových básnických zbierok zapríčiňovali nielen vtedajšie známe tlačiarenské ťažkosti, ale vyplývali i z nehotovosti a rozkolísanosti spisovných noriem slovenčiny v čase, keď Royove zbierky vznikali.

Svoju básnickú zbierku Cez závoj autor s vďakou venoval „veľkému priateľovi Slovákov p. D. lit. R. W. Setonovi Watsonovi, profesorovi londýnskej univerzity Kings’ College“. Jej druhý cyklus Ranné zvuky pripísal Roy Karlovi Huškovi, ďalší cyklus Na prahu je venovaný žene. Zbierka Peruťou sudba máva je venovaná dr. Samuelovi Zochovi. Pod venovaním je dátum júl 1927, kedy Roy rukopis zbierky pravdepodobne zhruba dokončil. Cyklus básní v próze Pútnik šerého svitu pripísal autor maliarovi Milanovi Mitrovskému, cyklus prekladov Z anglickej záhrady prof. dr. Alojzovi Kolískovi. Dáta vzniku básní uvádzame v obsahu.

*

Do tretej časti Royových Básní sme zaradili výber z jeho veršov, ktoré dosiaľ nevyšli knižne. Sú buď z Royových rukopisov, alebo ich odtláčame z časopisov, v ktorých boli publikované zväčša bezprostredne po svojom vzniku. Do tohto výberu usilovali sme sa pojať len tie básne, o ktorých sme predpokladali, že sú dôležité z hľadiska dobových historických javov, pôsobiacich, či už priamo alebo nepriamo, na ich vznik. Kritériom bola tu prirodzene tiež schopnosť citove vzrušovať i dnešného čitateľa, prihovárať sa mu účinnými básnickými obrazmi, takými, čo sa istým spôsobom dotýkajú i potrieb a záujmov dnešnej spoločnosti.

Prvý cyklus tejto časti obsahuje básne, ktoré Roy napísal v svojom prvom tvorivom období, to je od roku 1906 do roku 1918. Do jeho vydaných básnických zbierok sa nedostali z rozličných, zväčša mimoestetických príčin. Druhý cyklus tvorí výber z Royovej poslednej, dosiaľ nevydanej rukopisnej básnickej zbierky Zvlnený prameň. Napokon do tretieho cyklu patrí niekoľko básní napísaných po prevrate. Autor ich nezaradil do zbierok, či už pre ich vtedajšiu prílišnú subjektívnosť a dobovú pálčivosť, či preto, že ich napísal v čase po zostavení poslednej zbierky Zvlnený prameň. Básne prvého a druhého cyklu tejto časti zaradili sme do tohto vydania — pokiaľ sa dalo — v chronologickom poriadku.

Spomínané Royove neznáme a zabudnuté básne okrem svojho čitateľského poslania prispievajú v značnej miere i k doplneniu, k spresneniu a k zvedečteniu obrazu o básnikovi. Majú teda mimoriadny význam i pre literárnu históriu, no nielen pre ňu.

*

Royova posledná rukopisná básnická zbierka Zvlnený prameň, z ktorej len niektoré básne vyšli v časopisoch, vznikala približne v rokoch 1927 — 1933. Jej pôvodný rukopis obsahoval podľa Royových údajov z jeho korešpondencie okolo 60 básní, podľa jej obsahu zbierka mala fakticky 67 básní. Do tohto výberového vydania Royovej poézie vybrali sme z rukopisnej zbierky ZP 37 básní. Roy zamýšľal vydať túto zbierku u L. Mazáča v pražskej Edícii mladých slovenských autorov. Avšak z rozličných príčin, no predovšetkým pre Royovu chorobu a jeho predčasnú smrť, zbierka dodnes tlačou nevyšla.

Po básnikovej smrti bol rukopis zbierky vo viacerých rukách a roku 1959 našli sme ho v rodinnom rukopisnom archíve V. Roya, nie však v autorom spomínanej kompletnej podobe. Zbierka, označená na obale rokom 1933, má štvrťhárkový formát. Roy ju písal perom na konceptnom papieri, len niektoré básne, vystrihnuté z časopisov, sú tlačené a nalepené na štvrtky konceptného papiera. Tieto básne zbierky Roy totiž publikoval v Slovenských pohľadoch, v Slovenských smeroch, v Slovenskom denníku, v Lidových novinách a inde.

Pôvodný názov tejto rukopisnej zbierky Znie duše varyto na jej obale je prečiarknutý a na jeho opačnej strane napísaný titul Zvlnený prameň. Autentičnosť a definitívnosť tohto autorovho názvu zbierky potvrdzuje jeho korešpondencia i niektoré autorove poznámky vo vnútri zbierky, kde sa operuje s názvom Zvlnený prameň.

Poprečiarané sú aj jednotlivé cykly rukopisnej básnickej zbierky ZP. Na rozdiel od jej názvu je tu však ťažko presne rozoznať, či autor mienil pôvodne zaradiť svoje verše len do prvých dvoch alebo do troch cyklov. Usporiadanie veršov voči obsahu je poprehadzované, nevedno, či autorom samým, alebo niekým iným. Jednako nebolo iného podkladu pre zaradenie básní zbierky ZP do výberu, iba tento autorov obsah zbierky, pripojený k rukopisu. Básne sú v rukopise dobre čitateľné a okrem ojedinelých interpunkčných a transkripčných úprav, vyplývajúcich z dnešného pravopisného úzu, a okrem vynechania niektorých venovaní básní, odtláčame ich tak, ako ich v rukopisnej zbierke Roy zanechal.