ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Požiadaný súc od mládeže, aby som privolil vydať súborne moje úvahy a kritiky, potešil som sa a ochotne privolil, poznajúc z toho, že nie daromne som pracoval, že si niekto všíma toho.

Veď necítil som sa povolaným vynášať úsudky, alebo písať úvahy o takých literárnych zjavoch, ako sú diela Hviezdoslavove. Nepripravoval som sa na tú dráhu. Ale pomery u nás a bieda naša literárna ma poďkala, že i sebehoršie a slabšie veci obstoja u nás preto, že sú potrebné, že je málo pracovníkov. Nezakladal som si v tom, len chcel som hoveť pálčivej potrebe.

A z akej pohnútky pochodily úvahy moje, takú pečať majú aj na sebe. Často boly to len zbežne, pre náhlu potrebu shotovené črty. Často životné povolanie prekážalo v oddaní sa do predmetu.

Ale nech by bol každý, i povolanejší, len toľko urobil. V takých pomeroch sme žili, že i to málo a slabé, čo naša mládež teraz soberúc vydáva pre širšiu verejnosť, uspokojuje mi svedomie. Akokoľvek, ale pracoval som.

Krupina, 29. júlia 1919

P. Bujnák