Ešte kvietok

Zápasiť treba o celé bytie. Keď o celého seba, tak o celú slobodu. Aj tichým krokom.

*

Neobzerajme sa, kde sú druhí. V šomraní sa šomraním neliečime. Keď nehorí svieca, nech horí viera.

*

Zápas nie je ľahký. Žiada úsilie ísť dopredu. Ponad prekážky bojovník ide nepremožený.

*

Bez kriku. Tak chodil môj otec na roľu, ako k oltáru, kde sa najprv prežehnal.

*

A pozeral, ako svitá deň. A dobre svital. Bola dobrá robota.

*

Svitanie je veľkým sľubom. Svietiť bude i pre tých, čo prídu po nás, aby vyhrali svoj zápas.

*

Toto vedomie bolo našou národnou vatrou, keď ešte sme boli len roľníkmi a pastiermi. Svietilo na roli i na holiach.

*

Zvonila prvá ovca. Hneď tá napredu. Tá poslušná. Tá na nezodratých vrchoch.

*

Cesta k paši bola krátka. A život sa dĺžil. Aj hlas píšťalky. A hlad pod nohami.

*

Bolo len trocha úsmevu. Posunieme sa. Ďalej bude dobrý pašienok.

*

Málo dával vrchovatý kraj. A mal pastiersku kolibu. Valasi sa nebáli. Keď im zima bolo, šibli do doliny.

*

A dolu ešte raz bola hora. V sne. Pre krajšie slnko, čo išli za ním. Snívali polohlasne.

*

Dlho trval život. Medzi vekmi. Orly z neba hľadeli naň. Pre výšky bolo kosodrevie.

*

Tam žili naši. Aj deti naučili mať tichý krok. Vždy z hôr do večera.

*

Keď sa ich pýtali: Kde ste? Povedali: Sme doma. Modlievali sa, každý ich videl.

*

Poutekali do vrchov pred Turkami. Oráč žil z malín.

*

Ale od Boha mali celé teplo lásky, celú púť k slobode. Nechystať sa na zimu.

*

To všetko bolo. A nepominulo sa, prešlo do búrky našich čias, do dnešných pomerov života.

*

A my sme v modernej dobe. Na modernej roli, na moderných holiach. Konajme moderne svoju robotu.

*

Nemyslieť na smrť. Nešla by tichým krokom.