Ešte kvietok

Do srdca vždy nás niečo bodne. A bolí. Sme ako smutné vŕby so spustenými konármi.

*

Akoby stromy mohli za svoju náturu. Ale im nekázal Pán Boh: Vezmi svoj kríž! Nám to raz navždy povedal.

*

A to je to, čo inak má bolieť. Boží prst sa ťa dotkol a bolesť je iná. A inak ju vidíš.

*

Ležíš? Boh ti povie: Vstaň, fialôčka moja. Strážil som ťa celú zimu. Treba si osviežiť aj telo.

*

Pôjdeš na truskavky. Kľakneš si pri nich, lebo tak sa zbierajú. To nebolí, keď Boh dal nás kľačať.

*

Azda iné bolí. Hrozí nám tvrdá zem i tvrdosť hromov. Tak ideme z piesne do piesne.

*

A jednak blankyt nás zaodieva.

*

Lenže človek hľadí aj inde, nie na nebo. A hneď nás zhrbí bremeno zeme.

*

Tak svoju odvrátenú tvár položíme na vlastný kríž. Nie je na Božom pleci. Len nás tlačí.

*

Ale milosrdenstvo Božie priloží zlatý kľúč k nášmu srdcu. Nie raz, toľko ráz, koľko je krížov.

*

A keď chodíme kolo bodliakov, dobrota nebeská pridá k nim svoje. Aby nás pichali. Vezmi svoj bodliak.

*

Myslíme, že sme v objatí slabých síl? A ruženček objíma naše ruky. Pevne. Treba sa ho držať.

*

Aj srdce sa dakedy topí v tme. Ale cesta srdca je vždy ísť z tmy von, ísť hore, ísť vyššie. Vezmi svoje výšky.

*

Orly sa neplašia, keď idú vzletieť. Vysokých horizontov sa neboja.

*

Ani ty sa neľakaj neba, keď ta putuješ. Vždy a vo všetkom ti nevyhovuje tvoja zemská chata.

*

Tak sa obzri za lepšou chalupou. Kristus sa dosť obzeral a mal na konci len jednu; kríž.

*

Bolestne to prijali aj apoštoli, čo zanechali všetko a išli za ním.

*

Keď sa utiahli po smrti na kríži, aby sa skryli, nebol na ich kvetoch ani rubín rosy.

*

A jednak tak vysoko ostal ten kríž, že ho celý svet vidí.

*

Viete, koľko je to krížov? A prečo sú dobré Kristovi? Pretože sú naše.