Ešte kvietok

Ľudia sú obrázok z neba. Tak im Stvoriteľ otvoril cestu k nám.

*

Mĺčky sa modlia pri nás. Prišli s Bohom na jazyku.

*

Čakali sme ich. Aj slabých, aj slabších, aj najslabších. Poslúchli, prišli.

*

A jednak nevidíme, že je tu celé stádo oviec a jeden pastier na kvitnúcom grúni. Mráz nám škodí.

*

A sme tu, tak sme tu, vždy sme tu. Do tretieho razu. Poistení na duši pred zimou.

*

Vezme to mnoho námahy zohriať tento studený svet. Ale tak sa dobýva kráľovstvo Božie. Bohatstvom teploty. Pritúlením ľudí.

*

Na celé srdce nám treba znieť. Taký je boj, cesta od nich k nám. Máme okná nezhasnuté.

*

Objatie Pán Boh prichystal. Láska, daj sa do rozprávania. Kto chce prísť, príde nezadychčaný.

*

Čnosť má Božské rúcho. Kráľovský život. Nezoderieme sa pri nej, ako sa vieme zodrať pri hriechoch.

*

Keď máme neodpustené viny, zastavia nás na colnom úrade. Vezmú im pozlátkovosť aj sladkosť.

*

Lyžica, z ktorej sme chceli chlipkať, prišla prázdna. Ide byť plná.

*

Budeme Bohu na podanie ruky. V krajine Božej nech si každý povie: vždy buď.

*

Ukážeme, aké je nebo veľké. Nie boľavým prstom. Prsty budú všetky jednotné.

*

Budeme ako Syn Boží na mori, zobudený po dobrom sne. Búrka prešla a apoštoli tvorili jednotu so zdvihnutou rukou nad vodami.

*

Zachránená loď bola ako domček z ruží. More si s ním šepkalo poéziu Božieho príbytku.

*

Bola to poézia, keď sa zápasilo s hnevom vlnobitia; a hneď na to s poslušnosťou pred tvárou Boha.

*

Vidíme v tom jednotu, ako sme si blízki, my a vietor pri nás.

*

Treba byť svätými. Máme to na oltári ako pokrm.

*

My trikrát spievame: Svätý, Svätý, Svätý. Sú traja Svätí. A je Jednota.

*

Takou skutočnosťou jednoty je Boh. My si ju želáme tvoriť na zemi, svätí so svätými.