Ešte kvietok

Boh má dom v našom národe. Keď kto príde k nám, tešíme sa s každou dušou.

*

Stretáme sa tam, kde je Pána Boha chodník. Láska je, keď naň hľadíme posvätne.

*

Vieme, od koho máme sviatočný oblek. Je moc na nebi, ktorá povedala: Milovať budeš.

*

A búši nám srdce v celom dome. Naše obloky sú otvorené celému svetu.

*

Či je jar kolo nás, či jeseň, nebo vie svoju reč. Aj ľady ju počujú.

*

Keby sa na záhonoch ukázal pleveľ, potom, keď príde čas, na Božom dvore do ohňa s ním!

*

Keby kolo našej úvrate zatarasil sa prameň s vodou, i pod zemou má silu, nájde si otvor, bude rozdávať vlahu.

*

To je tak, ako keď svätec žil a mal v ruke chlieb; rozdáva ho i po smrti.

Či naši mučeníci doma v žalároch sa nemodlia? Boh je skrytý v ich ústach.

*

Slovenský chlieb, ak ho máme aj poskromne, aj málo, i vtedy chutí.

*

Taký máme i chlieb duše. Predavačka slovenských kníh nepredá všetky exempláre, a predsa volá k svojmu stánku: Chutí mi Slovensko.

*

Láska k rodu je taká. Kto tento šiator postavil, ruky ho neboleli.

*

Otčina drahá, tvoj šuhaj hvízdne na dvoch prstoch. A hore valašku! Máme svoj odzemok, aj keď nám dom zhorel.

*

Sme nepohorelci. A budeme takí, aj keby celý svet znova horel. Nebudeme nikdy bedármi.

*

Nezotlelo nič z Tatier, ani z hradu na Devíne a neostal tam popol ani vtedy, keď sa nad nami kadilo tisíc rokov.

*

Dlho sa spievala pieseň „Roste, nebesia“, kým Advent vyslal k nám z blankytu strely.

*

Bože, tú pieseň ani dnes drak nezmárni a klások príde na roľu, keď pôjde okolo nás nebo.

*

Modlite sa a spievajte si o slobode. Tak káže Božie náručie, ktorým je naša otčina.

*

Sme rodná hruda. Nie sme hlavybolenie. Duch orie.

*

Boh je v svojom príbytku.