Ešte kvietok

Duša má oblohu. Doniesli sme si ju z neba. V mihnutí zraku. V šťastnom dolete.

*

Sme bohatstvom Božích perutí. Štedrosť večných darov vládne. Kmitom Duch Svätý prišiel na trón.

*

Je s nami krajina Božia. Sme posvätným priestorom pre obdarovaných darmi.

*

To nie je prelet vtákov pod oblokom. Sme Božím hniezdom. Sme sídlom stvoriteľského dychu.

*

Tak stretáme iné duše. Voláme na ne so zloženými rukami. Idú. A prídu. Ešte. Modliť sa.

*

Poďme k svätcom. Bozkali svätý krížik a dávajú ho bozkať. Pustia nás do dvora.

*

Hovoria o smrti a myslia na oblohu. Spievajú. Pre druhých ju zachraňujú.

*

A deti, tie Božie vojská, idú na kvety a zanesú ich do kostola. Tam sídli nebeská studňa.

*

Tento domov je z kvapiek oblohy. Tam sa on začal vodou svätého krstu. Všetci sme z tamodtiaľ.

*

Pre krásu duší. A duše sú krásne. To je aj naša vec. Stretáme sa v Bohu.

*

Nech neplače svet. Každý môže byť krásny. Nie mágiou, ale bozkaním svätého krížika.

*

Obloha je odkrytá. Vždy viditeľná. Smädná do všetkých storočí.

*

Je kolo celej zeme. A nám netreba ísť kolo celej zeme. Len byť na svojom mieste.

*

Máme i také slovo pred ňou, že vieme rozkázať aj žiaľu. Ona ho zotrie.

*

Keď hrmením mraky kričia na zem, pošle nám slnko. A posadí sa ticho pri nás.

*

Rozprávky o zakliatych princeznách sú len v našom slzavom údolí. Zakliatych v nebi niet.

*

Obloha je našou roľou. Zo zrnka je klas pre hladné duše.

*

Úsmev je obrázkom oblohy. Sadne i na najslabšie stebielko. Nezlomí ho.

*

Lámať život ľudský? Nie. Keby bol akokoľvek slabý, nebo to nedokáže.

*

Niet zrážky, niet vykoľajenia tam, kde nebo má v ruke volant.