Ešte kvietok

Niekomu sa môže nepáčiť, že človek je taký, aký je. A je takým len po páde do hriechu. Nebol tak stvorený.

*

Keď na jeho plecia položil Boh raj, mal dosť sily, aby nepadol.

*

Padol. A my sme večne v skúške prísť znova ku kráse svojho bytia. Také máme od Boha hranice.

*

Pravda, aj svet má svoje škály prístupu k nám. Chce drevených panáčkov pohybovať nitôčkami.

*

No Boh nám dal vôľu. Tá má rozhodovať. A máme to najkrajšie: vieme sa s Bohom dohovoriť.

*

Múdrosti ľudskej sa nebojme, keď je Boh vo dverách. Ak sú mnohé veci pred nami skryté, sú v Bohu skryté.

*

Ktosi povedal, že stvorenie sveta ešte nie je dokončené. Máme vulkány, zemetrasenia atď. Nie. Zem je stvorená, aby všetko tak bolo, ako je.

*

Biblia sa pýta: Kto sa odváži skúmať Božie cesty? Kto vyrozpráva zázraky Božie?

*

Všetko, čo Boh stvoril, koná prácu, akú má od Boha. Diamant poslúchol Boha tam, kde sa položil do zeme. Aj perly na dne morskom.

*

Keby bol každý kameň zlatý, nebolo by zlata. Boh je preto dobrý, aby mu v zime nebolo zima. Dá ho do rúk človeka.

*

A žiada prácu, aby zo zlatej rudy bolo zlato. Aby z Božieho dieťaťa bolo Božie dieťa.

*

Nepúšťajme sa do neznáma. Nevysnívajme si na zemi ani zbohatnutie, ani blahobyt. Tam nie je náš nebeský dom.

*

Nebojme sa, hľadíme do Božích nepovytĺkaných okien. Tam ich ľudia nepovybíjajú. Nemajú takých kameňov.

*

Ak vybíjajú, myslia na nás, na susedov. A my sme za záclonou a modlíme sa ruženec.

*

Prejde zemetrasenie a ľudstvo musí žiť ďalej. Presypú sa vulkány a vždy sme nepochovaní.

*

Celý život človek kríva. A je chuť ísť ďalej.

*

Storočí je veľa. Pre nové a nové stvorenia.

*

Krajín je všade dosť pre Bibliu. Slovo Božie má kde žiť.

*

Ideme do Božích priestorov. Sme vo svätyni. S oblokmi do neba.

*

Boh položil na naše plecia svoje hranice. Dal nám silu, aby sme žili.