Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Rudolf Dilong:
Ešte kvietok
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Nina Dvorská, Lucia Muráriková, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 70 | čitateľov |
Šťastný je človek, keď pochopí, čo má od Boha. Rastie smerom k nebu. Tak sme stvorení.
*
Nesúhlasíme, aby sme neboli ako stromy, ale ako tŕstie. Že nechceme šumieť, ale chvieť sa naveky. A mať pod sebou močiar.
*
Hrdličky na každý konár vedia zletieť. A hrkútajú si, keď majú pod sebou dobrú zem.
*
Aj človek je taký, miluje svoju zem. Namiesto lásky chcieť iné, je chcieť menej.
*
Čím by sme si nahradili jar, keby sa nám prvosienky nepáčili? Čím by bola otčina, keby nebolo v nej Boha?
*
Dnes neplačeme, ani zajtra nebudeme. Vždy príde Boh. Žalmy z knihy nikdy nám neodídu.
*
Keď ideme na banket, nemusíme chmáram povedať: Odíďte!
*
Modlí sa oráč popred náš dom, keď ide s pluhom na roľu. Stvoriteľ nepovie vtáčkom: Ticho buďte.
*
Neubudne z potôčka vody, keď ju zvieratká pijú. To by ubudlo z každej nedele svätých obrázkov.
*
Tak zvlažuje Boh naše brehy. My sme to lúkam povedali.
*
Vieme, aké sú ťažké stromy. A včielka ich odnáša so sebou do úľa. Boh má taký záprah.
*
Ruža vzlieta vôňou. V tých krídlach nie sú tŕne. Mohla ruža blúdiť? Boh povie, že nie.
*
Keby nebola symbolom lásky, dávno by mala iné meno.
*
Jej rozkvet je hostinou. Pozvaní sme do záhrady, kde panuje. Aby sme mali jej kráľovský pocit.
*
A radi sa postavíme k sebe a hľadíme, ako sme milí, každý každému. Lupienky sa otvárajú.
*
Viete, kto klope na náš dom? Ten, kto má nebeské starosti o ľalie. Šatí ich.
*
A počujeme preradostný spev. To sú vtáčky. Tiež ich kŕmi.
*
Bude šatstva a spevu dosť i v budúcich rokoch. Na hodinu vyhnanstva ani nepomyslíme.
*
Nebo je veľké v svojich daroch. Strom je od Boha stromom. A ľudstvo je od Boha ľudstvom.