Ešte kvietok

Šťastný je človek, keď pochopí, čo má od Boha. Rastie smerom k nebu. Tak sme stvorení.

*

Nesúhlasíme, aby sme neboli ako stromy, ale ako tŕstie. Že nechceme šumieť, ale chvieť sa naveky. A mať pod sebou močiar.

*

Hrdličky na každý konár vedia zletieť. A hrkútajú si, keď majú pod sebou dobrú zem.

*

Aj človek je taký, miluje svoju zem. Namiesto lásky chcieť iné, je chcieť menej.

*

Čím by sme si nahradili jar, keby sa nám prvosienky nepáčili? Čím by bola otčina, keby nebolo v nej Boha?

*

Dnes neplačeme, ani zajtra nebudeme. Vždy príde Boh. Žalmy z knihy nikdy nám neodídu.

*

Keď ideme na banket, nemusíme chmáram povedať: Odíďte!

*

Modlí sa oráč popred náš dom, keď ide s pluhom na roľu. Stvoriteľ nepovie vtáčkom: Ticho buďte.

*

Neubudne z potôčka vody, keď ju zvieratká pijú. To by ubudlo z každej nedele svätých obrázkov.

*

Tak zvlažuje Boh naše brehy. My sme to lúkam povedali.

*

Vieme, aké sú ťažké stromy. A včielka ich odnáša so sebou do úľa. Boh má taký záprah.

*

Ruža vzlieta vôňou. V tých krídlach nie sú tŕne. Mohla ruža blúdiť? Boh povie, že nie.

*

Keby nebola symbolom lásky, dávno by mala iné meno.

*

Jej rozkvet je hostinou. Pozvaní sme do záhrady, kde panuje. Aby sme mali jej kráľovský pocit.

*

A radi sa postavíme k sebe a hľadíme, ako sme milí, každý každému. Lupienky sa otvárajú.

*

Viete, kto klope na náš dom? Ten, kto má nebeské starosti o ľalie. Šatí ich.

*

A počujeme preradostný spev. To sú vtáčky. Tiež ich kŕmi.

*

Bude šatstva a spevu dosť i v budúcich rokoch. Na hodinu vyhnanstva ani nepomyslíme.

*

Nebo je veľké v svojich daroch. Strom je od Boha stromom. A ľudstvo je od Boha ľudstvom.