Ešte kvietok

Z tichých chvíľ je naše stvorenie. Povedal Boh, že sme jeho obraz. A nezavrel náš dom.

*

Rozbehnutá je poézia. Všade s človekom. Na suchu i na vodách. V duchu i v matérii.

*

Je Vesmír pred našimi očami. Je civilizácia. Krúti sa okolo našej osi.

*

No jednak máme úlohu takú blízku, že bývame dom pri dome so svojím blížnym.

*

Človek, koruna tvorstva, musí bojovať o každú ulicu, aby ju naplnil piesňou.

*

Je zápas o všetkých. Nech tu vládnu. Ako sme ten rozkaz dostali v raji.

*

Ak niektorí odskočili, ubehlíkov hľadáme, narodeniny s podobou Boha. Ten prvý krst Boží.

*

Stvoriteľ práve tam sa zastaví, kde prišiel jeho pútnik k velebe Všemohúceho. Paul Claudel v Notre Dame.

*

Ampére bol prichytený pri krádeži. Kradol Bohu vedomosti. S ružencom v ruke.

*

Dostojevskij sa hlásil z kruhu hriešnikov. Takých je na tisíce. Ideme k nim. Sme blížnymi.

*

Pravdaže, všelijakí prichádzajú. I takí bez „Pochválen“.

*

Ide k nám človek neobozretný. Neuznanlivý. Nechá blato na schodoch. A my sme ich šúrovali.

*

Druhý chce ísť oknom. Záclony potrhá. A naše ruky ich vyšívali.

*

Čo s takými? Sú to včielky so žihadlom. Bzučia, nepichajú. My sa modlíme.

*

Často ich je mnoho a my sme slabý ľudský kvietok. Ak sa nám prihovoria, už je teplo v našom dome.

*

Ak by sme my s nimi nepekne rozprávali, nič by neniesli do svojho úľa.

*

Peľ len raz bude medom. Nevydajme zo seba zlé slovo. Nepošpaťme si ústa.

*

V svojom dome máme slobodu pre konanie dobrých skutkov. Povedzme to každému, aby nebol votrelcom.

*

Tak vládol Boh s prvými ľuďmi v raji. S rozkazom: panujte. Neboli tam votrelci.

*

Tak sa plnia dejiny ľudstva. Sme slobodnými. Sme obrazom Božím.