SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ach, márna nádej…

(V deň pohrebu Pavla Mudroňa)

Už minuli sa letá mladi, len rozpomienka potemná sa s mysľou časom kamaráti a na besedu volá ma. Raz zašiel by som na zhovory pre dušu s milým podivom, však biedy vatra stále horí a strasť v to zvoní kladivom. Hľa, zástup ľudí hlavy kloní, chorálu trúchly zneje spev, kňaz slzu stiera pri modlení, a hruda búcha o rakev. Snáď vzbudiť by ho vôľu mala, ten vzchopiť padlý štít a meč, tá chladná hruda, tvrdá skala, ach, márna nádej, márna reč…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama