Pozdravy

Čo s rozpomienkou? Myseľ ľaká sa kročiť v alej smutných vŕb s rančekom sťaby u tuláka, čo rád by našiel teplý krb. Pricláňam zrak si i hodvábom tú moju biednu myseľ triem, kam ja to, sťa zbeh predo drakom, tou pľušťou, zimou putujem. Veď taký je ten obzor smutný, len samý plač a clivý zun mi v dušu padá z mojej lutny, keď rukou siahnem do jej strún. Však pomôžem si na dnes snadno, ku čaši zlatej pritknem ret, sťa Veles kuknem vrankou na dno a hneď objímam celý svet. Ach, bola dobroť vo kalichu, kdes’ na dne v duši sladlo až, vzbúrilo citom myseľ tichú… to Eža ženil Eliáš. Ó, pevče drahý, srdce zlaté, ja dúškom tým sa spil sa až, sťa škovránok v jar nad úvrate tak tiahlo ma to vo Tvoj kráž.