SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tempi passati

(Jozefovi Ľ. Holubymu)

Tie tvoje rúčky, čo mi tanú v mysli sťa alabaster ony biele boli, však podnes mňa čos’ pre ne v srdci bolí, hoc svetlom do tmy mojej duše blysli. Čo verš dnes platný? Tupý, nesúvislý, keď rokov spústa ťarchou na ňom leží a čas zabiják do priepasti beží, že krásu márni — na to nepomyslí! Hľa, nový rok tu! Snehom pokryl stráne, v belostné rúcho celý kraj sa halí, sťa ramená by boli zobjímali starého kohos’… chladné milovanie!