Pozdravy

Vás spomína si — milostivá, váš známy a či neznámy, tak splna srdca vytešený, a nielen verša slovami. Veď stretol som sa často s vami, no pamäť slabne, neviem s kým ste šli vše… drusa môj bol tam aj a Ďurko Škríbeľ „halotkím“. „Na jednom dvore“ boli, tak mi to totka riekli Likoviech, čo ich to kedys’ Honzo pýtal — pánboh im odpusť jejich hriech. Na svadbe, hej, ja bol som s vami, pod oknom bár len, ako hosť, s vašimi ľuďmi hovor spriadal a cenil vašu „Skúsenosť“. Žiaľ, diaľka temná medzi nami, mne neľzä tknúť sa vašich rúk, no v duchu zrúc vás, hbito dvíham pravicu svoju na klobúk; je velúrový — obnosený, môj mecén mi ho ráčil dať. Nuž „Bez hrdosti“, vždy pokorný vás pozdravujem nastokrát.