Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľudovít Štúr:
Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Nina Varon, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Mária Hulvejová, Marek Danko, Miroslav Polomíček, Slavomír Danko. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 47 | čitateľov |
Na strane 35. spisu tohoto hovorí sa,[298] že by kmeň bulharský dobre urobil, keby sa so srbským a slovinský keby sa azda s chorvátskym duchovným životom svojím zrástol, a v jednakom nárečí oba tieto kmene, bulharský a slovinský, s pripomenutými písali. Povedali sme toto nie pre tú príčinu, ako by sme život osobitný v celku kmeňov slovanských neradi videli, ale len preto, že sa nám vtedy, keď sa tento spis písal, tak okolnosti ukazovali. Medzitým teraz s radosťou vidíme, ako i kmeň bulharský i kmeň slovinský, každý v svojom vlastnom nárečí, horlivo do práce sa pustil, proti čomu my nielen nič nemáme, ale rozvíjaniu sa kmeňov týchto v ich vlastných nárečiach z celej duše mnoho šťastia a požehnania prajeme i srdečne z rozkvitu tohoto sa tešíme.
[298] na strane 35. spisu tohoto hovorí sa… — V pôvodine je príslušné miesto na str. 14, čo v prepise upravujeme podľa toho, na ktorú stranu v našom vydaní sa príslušná časť dostala. — Štúr svoje pôvodné informácie o bulharskej a slovinskej literatúre čerpal pravdepodobne zo Šafárika, a to najmä z jeho Slovanského národopisu, kde sa vymenúva (str. 47 a 74) iba niekoľko nevýznamných diel z týchto literatúr. Kto Štúra upozornil na nový rozvoj bulharskej a slovinskej literatúry, nevedno.