Slovenská strážkyňa

Boh si ťa stvoril, najsladší Poeta, a prehovoril: holúbky k tebe poletia. Holúbky — to sú dary, každý sa ticho pohne, sú zo Striebornej jari, sú Božie ohne. Si z blankytu, i zo zeme. My tam i tu ťa milujeme.

Si duša čistá z nebeských záhonov; milovať, prísť ta, kde Boh je oponou. Naraz z vieš, že je krása, a že sú diadémy, a bolesť zasa je veľká na zemi. Na Božích valoch sa zobúdzaš, do záloh všetko Bohu dáš.

A nie si tôňa, žiješ a ľudia žijú, no zvony zvonia a teba pijú. Si v Tatrách; ak Tatry sú v nebi, v nebeských vatrách pečieš si chleby. Život náš — to je sito, taký vždy bude, povieme si to pri Božom súde.