Slovenská strážkyňa

Božie evanjelium je: milovať, trpieť, odpúšťať. Buďte dokonalí povedal Syn Boží. Milujte, ako ja som miloval vás. Všetkých Slovákov milujte. I dochrámených. A proste Otca na nebi za dobrých, i za zlých. Veď dáva každému slnko i dážď. Proste Boha o čnosti nie bez rodných priateľov na nebi. Nebuďte v cudzine von z domova. A tam, kde Vás budú nenávidieť majte bratov pri sebe. Kristus nenávidený zdola na kríži, mal v nebi anjelov. Rada zdvihneš zo zeme nedozretého pre nebo. Polož si ho na srdce, nech dozreje. Bude to už niekto iný. A navždy tvoj. Kristus mal svojich blížnych pri sebe pred smrťou. Mal Veroniku, Cyrénskeho. Aj tých s hlasom: ukrižuj ho! Odišiel zo sveta s ranami. Všetkých sa dotknul. František mal päť rán od Serafína neba. Anjelským jazykom rany boleli. Neplakal. Dobre šiel po krížovej ceste. Mal takých pri sebe, čo mu pomáhali pri chôdzi. Utrpenie je tak tvoje, ako i tvojho blížneho. Choďte do kostola spolu. To, čo vás nespájalo, nechali ste vonku. Chodila si spolu s matkou do kostola. Aj ty si matkou detí. Tak si naša slovenská strážkyňa. Odpúšťať! Z každej výšky kríža. To je vesmírne a čisté. Dolu sa hneváme. Zora i smeti. Koľko nocí prespíme na lôžku nelásky. Tak proti Písmu svätému slnko zapadlo. A kde je náš úsmev na ústach? A kde sú perly na očiach? No nebo vie byť i zajtra nebom. Chce dať budúci pokrm. Káže duši zobudiť sa v azúroch. Byť pri žatve. Kosiť zhora. Tak roľa je roľou. A večer je vždy večerom tvojím. Príde zavše chorý za tebou.