Slovenská strážkyňa

Stretnúť sa je nielen prísť a odísť.

Na chlieb života sme čakali. A on je tu, keď sme obaja hladní.

Ideme orať. Roľa spoločná bude náš pokrájaný bochník.

Nebude to len omrvinka. Z klásku na klások hľadíme. Boh si ho prekláda z ruky do ruky.

Tak sme v mysli Všemohúceho. I za dverami domu je láska.

Ak nebude dosť slnka, či dažďa, neodídeme. Roľa je naša.

Stvoriteľ nemá mŕtve ruky po búrke. Videli sme ich. Už nebudú ťažké.

Keby hromy preorali, čo my sme orali, orú za nás nebeské vtáčky.

Je pitná voda aj na púšti. Ledva sa vliekol ten za nami, aby nám ju ukázal. A dohonil nás.

Hľa, i slabý človek môže viesť k oáze.

A pomôže nám šachorinu zbierať pre chatu.

Tešiť nepotešených, uhryznutých nehrýzť. Ale kto nás nájde v nás?

Aj poraniť sa môžeš, keď miluješ. To patrí k láske. Tak sa ľuďmi plní zem.

Boh miluje i tých, ktorí nestoja v našom rade. A pričiňme sa, aby stáli.

S nežnosťou prijal Kristus svoje odsúdenie na smrť. Trpel. My sme tak išli z poľa domov.

Šimon Cyrénsky poľudnatil svet. Bol práve po práci.