Slovenská strážkyňa

Otčina je chrám, je Božia bašta, večnosti múr, náš život, krásna záhrada. Tu sa nám domov zrodil, tu veží hradba, Tu ozval sa svätý zvon a zaznel gong. Tak sa panovalo, od Boha je náš pozdrav, aj láska večná. Kde kvitne národ, tam úsvit plápolá, šťastný je k svätyni chodník, usmiata tvár. Rozprávka volá nás na zlatú nedeľu. Na hodokvas začína modlitbu stôl, má sladké slovo od dedov, to zobudenie v hymne zo všetkých strán, keď našej role tichý klas dá aróme krok pre slobodienku ďalekú.