Lovena

Vo Vepra výške sliedim mäďvedi, Srny v dolinách tichých lovievam Orla z oblakov zrazím bárskedy, Kačky k potoku strielať chodievam. Nemá ochrany úbohé zviera, Rana moja ho znivočí; A však otuhlé srdce mi sviera, Keď nazriem deve do očí. Poľujem v zime i v letnom čase, Či krutá búrka, či noc je tmavá. Zmoknuté šaty obschnú mi zase, Sladko na skale spočinie hlava. Spím si na skalách, ako v perine, Necítim vietor studený; A však keď deva koľ mňa sa vinie, Líce sa mi zarumení. Dvojku na pleci, psom sprevodený, S vlký, s mäďvedí často bojujem, S „hurrách“! vítam deň novorodzený, S „halló“! za korisť Bohu ďakujem. Klobúk mi krášli jedlové pierce, Namiesto pestrej kvetiny; Lež pri tom tuho búcha mi srdce, Keď nazriem v oči dievčiny.