ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Natiahni kohútok, Polovník, šuhaju! Už ti srnky skáču, Po hore, po háju. 2. Namier od pravého, Líčka červeného; Nestrielaj na vtáča, Zamier na roháča. 3. Hučia lesné rohy, Hučia po doline; Obezlámal nohy, Polovník zverine. 4. Zahučal sbor celý, Polovníckych rohov. Polovník veselý, Už sa vracia domov.

1. Milo to, keď v lese očuť je shon; Keď lovci stúpajú tam na pohon. Pohon! Pohon! vyžeň ho von! Jak hučia už grúne, ako vrie bor! Hľa! celý raduje sa lovcov sbor. 2. Radosť je očúvať z pušiek rany, Keď mäďveď strelený skáče v strany. Pohon! pohon! nepusť ho von! Už mäďveď strelený upaduje. Veselý polovník sa raduje. 3. Otváraj polovník svoje vrecká, Společnosť napije sa už všetka. To on! to on! čo strelil doň! Zakaždým kopovi, keď nám zvreštia, Polovníkom smelým: daj Bôh štestia!

1. Von sa lovci na slobodu. Majme sa do hory! Nečekajme na pohodu, Koho honba morí, Po doline po rovnine, Na vrchu na holy, Šuhajíka polovníka, Noha nezabolí. 2. Storáz krajšia je priam hora, Keď sa v nej zaspieva. Keď hlas lovcov sa od bora, Ku boru oznieva. Pekne, krásne, keď sa striela, Krajšie, keď sa spieva. Keď ľúby hlas polovníka, Horámi preniká.

1. Hej! pod holiami! Tam je krásny svet. Nad polování, Radosti viac niet! Tam jedlice buky, hraby; Kuropta tam ticho vábi. Pod holiami! :,: :,: 2. Hoj! pod holiami! Skáču srnčatá. Kde hlucháň chámi, Vodí kurčatá. Tam kvitnú slovenské devy, Spievajúc lovecké spevy. Pod holiami! :,: :,: 3. Hoj! pod holiami! Pod breznianskyma. Dievča bozk dá mi, Aj vyobíma. Polúb, miluj švárno dievča. mäďveďov a srniek lovca. Pod holiami. :,: :,:

1. Nie je žiadon dobrý horár, Čo nesnesie vína pohár! „Krčmáročka holbu vína, Polovníka groš omína!“ 2. Krev to polovnícka ni’ je, Pohár vína čo nepije; Svoj smäd kto si nezalieva, A pri tom si nezaspieva. 3. Krčmáročka tu máš hostí! Čo píjajú do ľúbosti. Preto nám zver neutečie, Že píjame kým nám tečie!

1. Čo bárs aký vetor duje, Lovec loviť nezunuje, Čo bárs akie zimy treštia, Daj že Bože lovcom štestia! 2. Daj že Bože! daj že štestia! Keď kopovy hlasne zvreštia. Daj videť srnca parožky, A predné mu zlámať nôžky. 3. Ako je to krásne v lese, Keď zver na ranu sa nese? Ale krajšie to vypadne, Keď strelený srnec padne. 4. Tu v hore medzi zverámi, Medzi mäďveďí, srnámi; Jedlámi a tiež smrekámi, Žiť aj umreť pán Bôh dá mi!

1. Keď po dáždi ku večeru Slnce zapadá. :,: Lovcovi to vo svetlici Pokoja nedá, :,: Flinty na stene sa trasú, V kapseľky broky. Broky! Ajtu lovec, rychlo k lesu Zamieri kroky. :,: 2. Tam už sedí pod brežinou, Keď vetrík veje. :,: Tu sa zôkol, vôkol neho, Šťastie mu smeje. :,: Holub zo suchého duba Vesele húka. Húka! A vysoko v strmom grúni, Kukučka kuká. :,: 3. Hej! daj pozor! sluka pískla, Marná nádeje. :,: Vetríčok to cez kružinu, Bez listú veje. :,: Hviezdičky už prebleskujú, Večer tmej sa, tmej! Tmej, tmej! Ach môj uprimný „Lapajko!“ Pôjdeme bez nej. :,: 4. Oj nebol to žiadon omýl, Ver to sluka je. :,: Píska, vrká — rovno tiahne, Na ostro ko mne. :,: Vysoko len nie! Nie nízko! Len nak sa zbočí. Zbočí! Na mušku, a ku svetielku, Nak sa zatočí. :,: 5. Lovena to sama rídi — Ten jej prutký let. :,: Lovcovi sa v tom otvára, Malovaný svet. :,: Ešte: prsk! var — var! ohlásku!, Čo mi dych sviera. Sviera! Puška prásk!! a vzácny vtáčok, Padnúc umiera. :,:

1. Lovče! do rúk flintu svorku, Poď na polovku. :,: Výndime von za včas rána, Na polovania. :,: Ja tú srnku dostať musím! Srnke brôčok dám. Dám, dám! Kde tá bystrá srnka spáva, To ja dobre znám. 2. Kopovi za stopou zvery, Kým sa zvečerí. :,: Pobehajú hole, hory, Ako v povetrí. :,: Že tá srnka padnuť musí, To ja dobre viem. Viem, viem! Večer chutnú z nej pečienku, S pochutnaním ziem. :,:

1. Jak pekno to v šírom háju, Kde vtáčkovja štebotajú. Preletujúc po krovine, Pieseň z hrdielca sa vine. 2. Jak pekno to v šírom lese, Bystrá srnka, kde sa pase. Jak’ krášlia srnca parožky; Stýhle jak’ pristanú nôžky. 3. Jak pekne to v širej hore, Lovcovi stáť na pozore. Bystrú srnku, keď uhliadne; Doista, že mu odpadne. 4. Jak pekne to v šírej Tatre, Polovníci, keď pri vatre: Prednášajú si zdravice, — Prazdniac vínové sklenice.

1. Len hora a hájik, To je moja radosť! Polovný šuhajík. V ních zažije radosť. 2. Mladú horu hájiť, Líšky, kuny tráviť; Pondelok — sobota, Vždy moja robota. 3. Jarabičku v letku, Zrazím ako pletku; tetrova na holi, Zabijem po vôli. 4. Kapselku od boka, Nepúšťam do roka; A v nej vína, chleba, Inšie mi netreba. 5. Psíka si zo svorky, Vypustím do horky; Vydurí mi vtáčka, Zavetrí zajačka. 6. Za klobúk zelený, Pierce si zapichnem. A tak podperený, Za milou si vzdychnem! M. Ďumbiersky