ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Napravo dvere do chrámovej sakristie. Naľavo starinárov obchodík, pred ktorým visia ornáty a iné súčasti kňazského odevu, ako birety, čierne klobúky, mníšske kapucne atď. Pred sakristiou baroková socha. Pred obchodom mŕtvo.

Prvá scéna

Manon, Des Grieux, starinár.

(Sviatočne oblečená Manon´stojí za sochou pri sakristii a počúva chrámovú hudbu. Zrazu hudba stíchne a ozve sa hlas rytiera Des Grieux. Manon naň reaguje hrou bez slov.)

HLAS RYTIERA DES GRIEUX (sfarbený chrámovou akustikou).

(Ozve sa organ, z kostola odchádza niekoľko kňazov.)

MANON (ukrytá za sochou si ich skúmavo prezerá. Keď zo sakristie vychádza v kňazskom rúchu aj Des Grieux, vybehne spoza sochy a vkročí mu do cesty). Pán abbé Des Grieux!…

DES GRIEUX (neprítomne).

MANON (pre seba).

DES GRIEUX (neprítomne).

MANON (pre seba).

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX (nepozrie sa).

MANON.

DES GRIEUX (nepozrie sa).

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON (rozmarne).

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX (vzrušene).

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON. Uznávam, pán abbé, že moja ľahkomyseľnosť si zaslúži váš hnev. Ak ste však niekedy ku mne naozaj čosi cítili, bolo od vás veľmi kruté, že ste mi tak dlho ani slovkom nedali znať, ako žijete, a ešte krutejšie je, keď ma teraz vidíte takú zarmútenú a nemáte pre mňa slovka útechy.

DES GRIEUX. Hriešna Manon. Manon nevernica.

MANON. Nechcem sa vám ospravedlňovať…

DES GRIEUX. Čo teda chcete?

MANON. Chcem zomrieť, ak mi nevrátite svoje srdce, bez ktorého neviem žiť.

DES GRIEUX (márne zadržiava slzy a vybuchne). Žiadaj si teda môj život, nevernica! Žiadaj si môj život, to jediné, čo ti ešte môžem obetovať, pretože moje srdce ti nikdy neprestalo patriť…

MANON (objíme ho a bozkáva). Môj sladký, môj najkrajší, moja jediná láska…

DES GRIEUX (bráni sa). Čo ma to zase vytrháva z pokoja, v ktorom som žil… Ach, do čoho sa to prebúdzam… Som zhrozený… Ach, Manon, nečakal som od vás čiernu zradu, ktorou ste odmenili moju lásku. (Chytí ju za ruky a sadnú si.) Povedzte mi teraz, či ste našli iné srdce, čo by bolo také nežné a oddané ako moje? Nie, nie, druhé také srdce už príroda nestvorila. Čo môžem očakávať od láskavosti, ktorá vás sem privádza? Vidím až pridobre, že ste pôvabnejšia než kedykoľvek predtým, no v mene strastí, ktoré som pre vás vytrpel, krásna Manon, povedzte mi, či budete už vernejšia…

MANON. Prisahám, sľubujem vám to, prisahám, môj miláčik…

DES GRIEUX. Obetoval by som pre vás, Manon, všetky biskupstvá sveta. Povedzte mi však,čo mám teraz robiť? Som bezradný ako dieťa a navyše si myslím, že toto miesto nie je najvhodnejšie, aby sme tu riešili otázky týkajúce sa nášho života a našej lásky…

MANON. Odíďme, odíďme na bezpečnejšie miesto! Hľa, našťastie je hneď vedľa obchodík starinára, tam vymeníte svoje kňazské rúcho za svetské a opášete si meč. Určite ste, môj milý, bez groša, no nebolo by dobré, aby ste sa vracali do svojej cely po peniaze. Dovoľte, aby som všetko zaplatila z peňazí, ktoré mi ešte stále posiela pán Duval v nádeji, že sa mu predsa podarí získať si ma… (Dá mu peniaze.)

DES GRIEUX. Až ma mrazí, keď si len pomyslím na toho syna smrti. Idem tam, Manon, chcem mať meč — a potom beda vám, pán Duval!

MANON (zatiaľ čo Des Grieux prijal od nej peniaze a zmizol v starinárstve).

DES GRIEUX (vo svetskom odeve a s mečom vybehne zo starinárstva a vystrúha pred Manon poklonu). A zotnem mečom sedem hláv a sedem hradov zborím…

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX. To vám ja len tak dvorím. Ale určite prebodnem tým mečom podlého pána Duvala.

MANON. Áno, ale tiež len tak, akoby ste mi iba dvorili. Pán Duval nie je skupáň a navyše toho poctivca tak očarili moje prednosti, že ma pozval, aby som mu robila spoločnosť v jeho vidieckom sídle, kde sa práve rozhodol stráviť pár dní…

DES GRIEUX. Bezočivec! Dúfam, že ste ho odmietli slovami, po ktorých už v budúcnosti nezozbiera odvahu na podobné návrhy.

MANON. Odmietla som ho spôsobom, ktorý sa vám isto zapáči.

DES GRIEUX. Sladká Manon!

MANON. Povedala som mu, že sa musím starať o mladšieho brata, ktorý mi ostal na krkupo smrti našich rodičov a ktorého pokladám za polovicu svojej bytosti. Táto rozprávka ho dojala. Sľúbil, že prenajme pohodlný dom pre mňa aj pre môjho brata, čiže pre vás, pretože ten môj braček-sirota ste vy. Našťastie vás totiž nepozná. Chce vás obdarovať všetkým, čo potrebujete, a bude vám vyplácať každý mesiac štyristo livrov, čo je, ak dobre rátam, štyritisíc osemsto ročne.

DES GRIEUX. Nemôžem uveriť vlastným ušiam, skazená Manon. Také čosi ste vymysleli vy, nepochopiteľná kráska? Mám hrať takú hanebnú úlohu? Mám sa vari deliť…?

MANON. Niečo také mi nikdy nezišlo na um, najdrahší. Naopak, chcem, aby ste pána Duvalaaj mňa mali stále na očiach a aby ste sa presvedčili, že som vás nezradila.On, iba on nech znáša trest za bolesť, ktorú nám obom spôsobil. Dožičte sebe aj svojej Manon malú pomstu na človeku, ktorý nám pripravil taký veľký zármutok…

DES GRIEUX. Nazývate to pomstou, Manon, aby ste ma nahovorili na čin, ktorý mi už vopred spôsobuje nekonečnú trýzeň…

MANON. Iste si vás, miláčik môj, predstavoval menšieho a mladšieho. Aby ho nepochytilo podozrenie, musíte sa pred ním správať prosto, tak ako obyčajný dedinčan. Dobre, že práve dnes, keď budete mať česť pozdraviť ho, nemáte na sebe najpanskejšie šaty. Len ešte musíte odložiť ten meč…

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX, MANON (odrazu). Nemôžem bez vás žiť. (Objímu sa a rýchlo odchádzajú.)

STARINÁR (ktorý sledoval záver ich scény).

Padá opona.