ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Izba v byte pána Duvala syna. Troje dverí. Na stenách galantné výjavy.

Prvá scéna

Manon, Des Grieux.

(Manon sedí rozkošnícky v kresle a číta nejakú knihu. Číta potichu, zrazu ju však čosi upúta, zamyslí sa a nahlas prehovorí.)

MANON.

(Zaborí lakte do kresla, podoprie si rukami sluchy a potichu číta ďalej. De Grieux vojde. Je začudovaný a pobúrený. Manon ho zbadá, vyskočí z kresla a chce ho objať.) Ach, to ste vy, miláčik? Bože, aký ste smelý! Kto by vás čakal dnes na tomto mie

DES GRIEUX (vyslobodí sa z jej objatia a cúvne, zatiaľ čo Manon nespúšťa z neho oči). Ach, Manon, neverná, krivoprísažná Manon! Na čo sa mám posťažovať skôr? Je na tebe, aby si sa hneď a zaraz rozhodla, čo chceš urobiť, pretože moje smutné srdce už neunesie bolesť, ktorú mi pôsobíš. (Sadá si do kresla. Manon klesá pred ním na kolená, položí mu hlavu do lona a plače.) Predstierate ľútosť, ku ktorej máte ďaleko. Do najväčšieho zmätku vás asi vrhá moja prítomnosť, ktorá vždy stála v ceste vašim radovánkam. Otvorte oči a pozrite, čo ste zo mňa spravili… (Manon mu oddane bozkáva ruky.) Nestála Manon, nevďačná a nepoctivá. Kde je tá láska, ktorú si mi ešte dnes ráno prisahala? Spravodlivé nebo, dovolíš, aby sa takto rúhala tá, čo sa ťa tak dovolávala?

MANON (smutne). Isto je to moja vina, že som príčinou toľkej bolesti a takého rozjatrenia citov, no nech ma strestá Boh, ak som to urobila vedome, alebo ak som to chcela…

DES GRIEUX (výbušne). Teraz spoznávam tvoju úbohú povahu! Zbohom, ty naničhodné stvorenie, radšej tisíc ráz zomriem, než mať ešte s tebou čosi spoločné. Nech ma zavrhne Boh, ak ťa poctím ešte jedným pohľadom… Zostaň so svojím novým milencom, jeho ľúb a mňa nenáviď, vzdaj sa cti, zdravého rozumu, všetkému sa iba smejem, všetko mi je fuk. (Odchádza, zatiaľ čo Manon ešte stále kľačí pri kresle. Zrazu sa však vráti a zovrie Manon v náručí.) Ach, odpusti mi, že som sa dal tak strhnúť hnevom, vôbec si nezaslúžim, aby ma ľúbilo také dievča ako ty… (Kľakne si.)Hriešna Manon, Manon ukrutná.

MANON (ovinie mu ruky okolo krku). Bodaj by ste dobrotivo zabudli na zármutok, ktorý som vám spôsobila. Mám strach, miláčik, že sa vám nebude páčiť to, čo chcem povedať na svoje ospravedlnenie.

DES GRIEUX. Súhlasím so všetkým, čo ste urobili. Nie, nesmiete sa mi ospravedlňovať! Len mi prezraďte, všemohúca Manon, čo sa stane so mnou, keď ma odsúdite na smrť tým, že strávite noc s mojím súperom?

MANON. Milý rytier, keby ste sa hneď od začiatku vyjadrili tak zreteľne, boli by ste si ušetrili veľa zármutku a mne zas tento bolestný výjav. Želám si, aby ste ma súdili až potom, keď vám všetko pravdivo porozprávam…

DES GRIEUX. Manon, všetko si viem domyslieť, nešťastná Manon…

MANON.

DES GRIEUX. Nechápem, ako ste mi mohli poslať jeho milenku…

MANON. Páčila sa mi a vedela som, že vás mučí moja neprítomnosť — nuž úprimne som si želala, aby ste si s ňou na chvíľu vyhodili z kopýtka, veď ja od vás vyžadujem len vernosť srdca…

DES GRIEUX.

Ani ty pred vlastným svedomím nemôžeš, Manon, poprieť, že si neriskovala svoju neveru… Nemohla si predsa dúfať, že ťa pán Duval syn nechá celú noc na pokoji. Pane Bože, odpusť jej… Hreší bez zlomyseľnosti, je ľahkomyseľná a nerozumná, ale nič neskrýva a myslí to úprimne. Nuž, povedzte, Manon, s kým by ste boli strávili noc?

MANON.

DES GRIEUX.

Už vás nebudem trápiť, očakávam však, že so mnou zaraz odtiaľto odídete.

MANON. Áno, pôjdem s vami, ale súhlasíte s mojím plánom?

DES GRIEUX. Vari nestačí, že súhlasím so všetkým, čo ste urobili doteraz?

MANON. Vari si nevezmeme so sebou ani tých desaťtisíc frankov? Veď mi ich dal, sú moje…

DES GRIEUX. Všetko nechajte tu, dobre vám radím, a čo najrýchlejšie vytiahnime stadiaľto päty — skôr než sa pán Duval syn vráti…

MANON. Som pripravená na odchod, bolo by však smutné, keby som stadiaľto odišla s prázdnymi rukami…

DES GRIEUX. Ach, Manon, toľko ste mi dali! Musím vám dovoliť, aby ste si aj niečo na pamiatku vzali.

MANON.Tak veľmi vás mám rada… A som taká veselá… No niekto klope…

Druhá scéna

Manon, Des Grieux, slúžka.

MANON.Je to Marcela.

SLÚŽKA (vojde). Niekto sem priniesol list pre vás, pane… (Čaká na odpoveď.)

DES GRIEUX (číta).Píše mi Tiberge. To je neslýchané!

MANON (číta).

(Smeje sa.) Naozaj, niet lepšej pomsty, ako keď zjete svojmu súperovi obed a strávite noc v jeho posteli. Najete sa z jeho taniera, vyspíte sa v jeho perinách a zavčasu ráno unesiete jeho milú aj peniaze…

DES GRIEUX. Ľahko sa vám to povie, Manon — podarilo by sa to však iba vtedy, keby sme mu znemožnili návrat domov… Kde napochytre zoženieme ľudí, čo budú ochotní zadržať pána Duvala syna a do rána ho strážiť?

SLÚŽKA.

MANON (dáva jej peniaze).

DES GRIEUX.

MANON.

SLÚŽKA.

Tretia scéna

Manon, Des Grieux, sluha.

DES GRIEUX.

(Sluha prináša večeru. De Grieux zahrá divadlo pred sluhom.)

Slečna, nemáme vraj čakať s večerou na pána Duvala. Zdržali ho nepredvídané povinnosti a požiadal ma, aby som ho u vás ospravedlnil a navečeral sa s vami namiesto neho. Je to pre mňa veľká česť…

MANON.

DES GRIEUX.

SLUHA.

MANON.

DES GRIEUX (nesústredene).

SLUHA.

DES GRIEUX (chce, aby sluha už odišiel).

SLUHA.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX.

MANON.

DES GRIEUX (pri okne).

MANON.

DES GRIEUX (pri okne).

MANON.

DES GRIEUX.

MANON (odvádza si ho do vedľajšej miestnosti).

DES GRIEUX.

Štvrtá scéna

Na javisku nie je nikto.

HLAS RYTIERA DES GRIEUX (počujeme ho zo susednej miestnosti).

Piata scéna

Duval, Tiberge, policajti, Manon, Des Grieux, Marcela, sluha.

(Duval a Tiberge vojdú, za nimi policajti, slúžka a sluha.)

DUVAL. Prehľadajte každý kút, pretože môj syn, môj úbohý syn tu určite kdesi leží spútaný, so zapchatými ústami. (Tibergeovi.) Vravíte, že ho prepadli za rohom tohto domu?

TIBERGE. Áno, bolo to kúsok od brány. Práve som sa s vaším synom rozlúčil, a potom som sa stal svedkom tej poľutovaniahodnej scény. Mňa si banditi našťastie ani nevšimli, a tak som sa dal na útek, aby som vám mohol priniesť správu, aké nešťastie postihlo vášho syna. (Des Grieux polonahý vbehne a chce si opásať meč, policajti ho však odzbroja. Manon, takisto polonahá, vojde a pokúša sa brániť rytiera Des Grieux.)

DES GRIEUX. Nepribližujte sa k nej!

DUVAL. Klamú ma oči? Nevidím rytiera Des Grieux a Manon Lescaut? Nešťastník, som si istý, že ty si zabil môjho syna.

DES GRIEUX. Keby som mal zabiť niekoho z tvojej rodiny, starý zlosyn, začal by som od teba.

DUVAL. Držte ho dobre! Musí mi povedať, kde je môj syn. Ak mi hneď neprezradí, čo s ním urobil, dám ho zajtra obesiť.

DES GRIEUX. Ty ma dáš obesiť? Panghart! Na šibenicu patria takí ako ty! Som z ušľachtilejšej krvi ako je tá tvoja… Áno, viem, čo postihlo tvojho syna. A keď ma ešte trochu rozzúriš, dám ho zahrdúsiť, a po ňom aj teba.

DUVAL. Výborne, pán rytier! Vravíte, že viete, kde je môj syn, a že ho zahrdúsite?

DES GRIEUX. Neopováž sa jej dotknúť, lebo ťa potom chytím ja a nepomôže ti ani Pánboh!

DUVAL (slúžke). Kde je môj syn?

SLÚŽKA.To neviem…

DUVAL.

SLÚŽKA.Zoškarediem?

DUVAL.A strašne!

SLÚŽKA.

DUVAL (oddýchne si).

SLÚŽKA.

DUVAL (zúrivo).

(Beží do vedľajšej miestnosti a vracia sa s náhrdelníkom a inými darmi. Ukazuje Manon náhrdelník.) Spoznávate ho? Nie je vo vašich rukách prvý raz. Veru je to ten istý. Páčil sa vám, drahá, o tom nepochybujem. Podarený párik, len čo je pravda. Podarený, iba trochu skazený…

DES GRIEUX. Pane, skončite už s tými urážkami a posmeškami. O čo ide? Aké máte s nami úmysly?

DUVAL. Ide o to, pán rytier, že pôjdete odtiaľto rovnou cestou do Chateletu… No najskôr odveďte tú ženu! A nech vám cestou do väzenia nepomúti rozum! Je to veľmi zvodná podvodníčka…

DES GRIEUX. Poďte, drahá kráľovná, pôjdeme spolu a podvolíme sa svojmu osudu…

DUVAL. Nie. Povedal som najprv ju! S týmto pánom si ešte pohovorím…

MANON.

DES GRIEUX (chce tasiť).

DUVAL.

MANON.

DUVAL (policajtom).

MANON (zatiaľ čo ju odvádzajú policajti).

DES GRIEUX.

MANON (od dverí).

TIBERGE.

DES GRIEUX (zúfalo).

TIBERGE (Duvalovi). Pán Duval, napriek všetkému, čo môžete mať proti pánovi Des Grieux, nezabúdajte, že je to ešte iba mladík, to len mladosť zavinila, že urobil veľké chyby.

DES GRIEUX. Nezastávajte sa ma! Nechcem sa ospravedlňovať nikomu. Len nech mi prichystajú najčernejší žalár, pričiním sa ešte, aby som si ho zaslúžil. Nepoznali ste silu takej lásky, ako je tá moja, nemôžete posúdiť, ako trpí muž, ktorému berú všetko, čo mal rád.

TIBERGE. Ten chlapec poblúdil, pán Duval, ale je z počestnej rodiny a prosím vás, aby ste brali ohľad na jeho rod aj na jeho vek!

DES GRIEUX. Nebudem preklínať osud, kým ma ona neprestane ľúbiť. Nepotrebujem zľutovanie, niekoľko mesiacov žalára ma neľaká. No prečo osud vrhá do žalára aj takú pôvabnú bytosť ako Manon?

TIBERGE. Pán Duval, mojou zásluhou ste prekazili čin, ktorý ohrozoval vás aj vášho syna. Aj preto si teraz trúfam poprosiť vás, aby ste nezaobchádzali tvrdo s pánom rytierom Des Grieux.

DUVAL (policajtom). Môžete odísť. Tento muž ostane na slobode.

(Policajti odchádzajú.)

DUVAL. Ste slobodný. O radu do života zrejme nestojíte a ja nestojím o vašu vďaku. Z úcty k vášmu otcovi, hoci ho nepoznám, a z úcty k vášmu rodu vám dávam milosť.

DES GRIEUX. Jedinou milosťou by pre mňa bolo, keby som smel žiť s Manon v žalári…

TIBERGE. Ďakujem vám, pán Duval, a prosím ešte o druhú milosť. Nech ostane tá diabolská žena až do smrti za mrežami, alebo ju pošlite do Ameriky.

DUVAL. Sľubujem, že vám vyhoviem, pán abbé. Dávam vám na to ruku. Áno, čestné slovo, že vám vyhoviem, pán abbé. Pošlem ju najbližšou loďou s pobehlicami do Mississippi.

DES GRIEUX (ako zmyslov zbavený).

(Des Grieux ešte raz pohrozí Tibergeovi aj Duvalovi a rýchlo odíde.)

Padá opona.#