Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľubomír Feldek:
Vítězslav Nezval: Manon Lescaut
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 23 | čitateľov |
Prístavná krčma v Le Havre alebo skôr jej pitvor, v ktorom nechávajú hostia ležať svoju batožinu — ak sa neobávajú vypustiť ju z ruky. Celý čas, blízko dverí do tohto pitvora, sedí opretý chrbtom o stenu slepý žobrák, ktorý podchvíľou začína spievať pieseň „Mississippi“ a sám sa sprevádza na gitare.
Prvá scéna
Veliteľ výpravy, Synelet, krčmárka, Manon, dráb, trestankyne, slepý žobrák.
(Keď sa otvorí opona, vidíme drába, ako zvonku ženie k dverám krčmy húf trestankýň. Sú spútané reťazou a je medzi nimi Manon. Veliteľ výpravy stojí vo dverách, obecenstvo ho vidí od chrbta. Vedľa neho jeho synovec Synelet. Spoza nich sa díva prikrčená stará krčmárka — chce vedieť, čo sa robí vonku.)
VELITEĽ VÝPRAVY.
Vy naničhodné pobehlice, vám Hanba kmotrou bola iste. Vždy na súmraku ako lístie sypali ste sa na ulice. Už, podvodnícke prepelice, nemáte stuhy vo vlasoch. Pohŕdam vami, nešťastnice. Nech je k vám milosrdný Boh! Keď maľovali ste si líce a hrali sa na panny čisté, alebo sviečku stavali ste za podozrivé okenice, to bolo smiechu, muckanice… No už vás máme v zoznamoch, o mesiac zrelé do márnice. Nech je k vám milosrdný Boh! Darmo si strapatíte štice a privierate oči hmlisté a bedákate „pomôž, Kriste!“ Čakáte spásu od svätice? Oneskorené kajúcnice, budete orať, padať z nôh. Premeníte sa na mulice. Nech je k vám milosrdný Boh! Hasnete ako lietavice, zavrie sa voda, stíchne „och“… Dvanástu odbíjajú bicie… Nech je k vám milosrdný Boh!
KRČMÁRKA (vystrašene). To je kruté, to je kruté! Aký trúchlivý sprievod… To musí v každom prebudiť aj hrôzu aj súcit.
VELITEĽ VÝPRAVY. Zbytočne veľa slov… Pre pol tucta fľandier, čo povezieme cez more, aby si odhrdlačili svoje hriechy v Mississippi. Sú medzi nimi aj dobré kosti — preto na ne ľudia tak vyvaľujú oči.
SYNELET. Pozrite, strýko — ako sa medzi ne dostala tá vľavo na kraji? Vyzerá aj správa sa celkom inak, než by človek čakal od baby v jej situácii. Nech ju stretnem niekde inde, pomyslím si, že je to nejaká dáma. Ani smútok ani špina nezničili jej krásu. Keď na ňu hľadím, až ma pri srdci stíska.
VELITEĽ VÝPRAVY. Myslíš tú, čo pred ľuďmi odvracia tvár, koľko jej reťaz dovolí? Vzali sme ju do výpravy zo Špitála na rozkaz najvyššieho veliteľa polície. Keď sa dostala za mreže, musela to byť pekná fialka. Všimni si tamtoho mladého muža! Ten by ti asi o jej nešťastí vedel povedať viac než ja. Sprevádza ju do Le Havre celou cestou z Paríža a ustavične roní slzy. Je to asi jej brat, milenec, možno aj manžel…
SYNELET. Keby bola slobodná, požiadal by som vás, strýko, ako guvernérovho zástupcu, aby ste ju nedávali v Mississippi nikomu z tých mládencov, ktorí prahnú po manželke a isto už v prístave budú netrpezlivo vyzerať našu loď…
VELITEĽ VÝPRAVY. Dobrý nápad, Synelet. Najkrajšie si beztak vždy rozoberáme sami a o ostatné sa žrebuje. Ak sa ti tá fialka zapáčila, stačí povedať, nedám ju nikomu.
SYNELET. Kým dorazíme do cieľa, zistím si ešte lepšie, čo je zač. Naozaj sa mi nezdá, že by bola stvorená pre taký údel, aký ju postihol. Aha, aby som nezabudol — už trikrát ma oslovil akýsi mladý kňaz a dožadoval sa rozhovoru s vami, vraj má na srdci dôležitú vec… Upozorním ho, že ste v krčme, a vybavím si čosi v prístave…
VELITEĽ VÝPRAVY. Dobre. Ja zatiaľ skontrolujem, v akom stave sú tie ženské, a vybavím sťažnosti, ak niekto má niečo proti niektorej z nich.
(Synelet odíde. Veliteľ výpravy si zapáli cigaru, oprie sa rukou o trám dverí a pozoruje, čo sa robí vonku. Krčmárka odchádza do vedľajšej miestnosti.)
SLEPÝ ŽOBRÁK (spieva).
Mississippi, Mississippi, ty otec všetkých riek, Mississippi, Mississippi, ty nepoznáš svoj vek. Mississippi, Mississippi, a kto by o to stál? Aj tak by si, Mississippi, na chvíľu nepostál. (Húf trestankýň vidíme teraz pred dverami, stoja tam tupo a bez pohnutia.) Mississippi, Mississippi, na tebe ľadu niet, popri brehoch, Mississippi, ti leží nový svet. Moje srdce, Mississippi, sa neprestáva triasť. Pri brehoch máš, Mississippi, aj moju novú vlasť. (Veliteľ výpravy cúvne do krčmy, zajde k opustenému pultu a napije sa z pohára, ktorý ktosi nedopil.) Mississippi, Mississippi, ty šumíš: „Poďte sem!“ Nový obzor, Mississippi, tam za morom má zem. Mississippi, Mississippi, ty svedok iných dôb, ty vyberieš, Mississippi, aj miesto pre môj hrob.
Druhá scéna
Veliteľ výpravy, slepý žobrák, Tiberge, Manon.
(Tiberge v odeve abbého pomaly vkročí do krčmy. Pristúpi k veliteľovi výpravy. Slepý žobrák dospieva a jeho pieseň ticho spieva zbor za scénou.)
VELITEĽ VÝPRAVY. Máte nejaké želanie, pán abbé?
TIBERGE. Prišiel som vás požiadať, aby ste zaobchádzali vľúdne s mužom, ktorý sprevádza jednu z týchto nešťastníc. Dovoľte mu, aby jej mohol byť nablízku.
VELITEĽ VÝPRAVY. Nebránili sme mu v rozhovore s tou slečnou, pán abbé, ale on sa chcel zdržovať pri nej ustavične — a to predsa nejde.
TIBERGE. Veľa treba urobiť, aby získal povolenie aj na lodi s ňou zdieľať vyhradenémiesto?
VELITEĽ VÝPRAVY. Ak sú manželia, netreba urobiť až tak veľa.
TIBERGE (podpláca ho). Tu máte za doterajšiu ochotu. Ale dbajte, aby sa každý k nemu aj k jeho žene správal tak, ako to zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Pokiaľ ide o mňa — mám povolenie pripojiť sa k vašej výprave ako kňaz, ktorý sa má starať o spásu duší budúcich kolonistov — a aj ďalej sa budem zaujímať o osud tej dvojice… No neželám si, aby sa on či ona dozvedeli, komu vďačia za úľavy, ktoré im vybavujem. Tu je ešte čosi pre mužstvo, aby im ochotnejšie vychádzalo v ústrety.
VELITEĽ VÝPRAVY. Na dôkaz, že rešpektujem vaše želania, pán abbé, dám odviazať ženu vášho chránenca z reťaze — nech si trošku vystrie údy po ceste z Paríža.
TIBERGE. Urobte to, pane, keď sa vzdialim. Nechcem, aby ma tí dvaja nešťastníci zazreli… (Odíde.)
SLEPÝ ŽOBRÁK (ktorému Tiberge hodil almužnu, spieva).
Mississippi, Mississippi, až vyhĺbiš môj rov, zaspievaj mi, Mississippi, pieseň, čo nemá slov! Rozvodni sa, Mississippi, až búrka zahučí, pokolíš ma, Mississippi, v tom chladnom náručí… (Veliteľ výpravy postojí ešte chvíľu pri pulte, poobzerá sa a odíde.) Mississippi, Mississippi, keď môj čln stroskotá, zaspievaj mi, Mississippi, o kráse života! Mississippi, Mississippi, keď stroskotá môj vrak, zaspievaj mi, Mississippi, ako vták funebrák!
(Manon pomaly a ťažko vojde a vlečie za sebou reťaz. Slepý žobrák automaticky vystrie prosebnú dlaň. Manon si ho nevšíma a sťažka si sadá na v kúte zložené lodné plachty. Má privreté viečka a padá od únavy.)
Mississippi, Mississippi, vraj skrývaš záhadu! Chcem pri tebe, Mississippi mať svoju záhradu. Mississippi, Mississippi, ty podobáš sa snom. Postavím si Mississippi, na tvojom brehu dom.
Tretia scéna
Manon, Des Grieux, slepý žobrák.
DES GRIEUX (prudko vojde, beží k Manon, s plačom sa jej vrhá k nohám). Manon…
(Keď Manon pootvorí oči, nežne sa jej prihovorí.) Ste chorá, Manon?…
MANON (ako vo sne, len chvíľami pootvorí ústa). Vy sa o mňa staráte ešte aj teraz? Ako to? Ako je to možné? Mala som azda naozaj také šťastie, že som vyvolala vo vás takú veľkú lásku, takú veľkú vášeň? Nesmiete ma sprevádzať, vaše šťastie je inde, zaslúžite si ho a ja vám ho nemôžem dať…
DES GRIEUX. Vari mi už nepatrí vaše srdce? Čo záleží na tom, či budeme žiť v Európe alebo v Amerike? S vami budem šťastný všade, milovaná…
Dve srdcia, čo sa majú rady, si nahradzujú celý svet. Otca aj matku, rodné sady. Poď ku mne — budem šťastný hneď. Iba keď spolu sme, sme celí. Keď nie sme — rozpadol sa svet. Som tvoja vlasť, čo vziať ti chceli. Poď ku mne — budem šťastný hneď.
MANON. Vari by vám nešťastný život, čo ma čaká tam niekde, na brehoch Mississippi, stál za toľko starostí?
DES GRIEUX. Stál, Manon. Moje jediné šťastie je trpieť spolu s vami… Veliteľ výpravy mi práve oznámil, že sa na nás dívajú inak ako na ostatných úbožiakov a vyhradia nám aj na lodi miesto — miesto len pre nás dvoch.
MANON.
Vari sa mi to sníva, rytier Des Grieux? Už som sa rozlúčila so životom, a vracia sa mi práve ako tie vtáky sťahovavé, čo hniezdili za rodičovským plotom. Už som sa rozlúčila s láskou, a vracia sa mi práve ako tie vtáky sťahovavé, čo letia nad strniskom, kde už nieto kláskov…
DES GRIEUX. No clivota je zbytočná. Keď ma ľúbite, nemám vari všetko, po čom túžim?
MANON.
Už som sa rozlúčila s nežným slovom, a vracia sa mi práve ako tie vtáky sťahovavé nad cintorínom v daždi novembrovom…
DES GRIEUX. Manon, uverte, ani nemám dosť síl, aby som zniesol taký vrúcny prejav lásky. No aká ste horúca, Manon. Myslím, že reč vás unavuje. Musíte si odpočinúť, odpočiňte si pri mne… (Hladká ju.)
SLEPÝ ŽOBRÁK.
Mississippi, Mississippi, kroť svoje vlny, kroť, nech ti na dne, Mississippi, neskončí moja loď! Veziem poklad, Mississippi, domov ma vedie púť, ty mi nesmieš, Mississippi, ten poklad ukradnúť…
ZBOR (za scénou opakuje túto strofu, zatiaľ čo pokračuje rozhovor Manon a rytiera Des Grieux).
DES GRIEUX. Manon, predsa však nám ešte čosi chýba k šťastiu…
MANON. Čo máte na mysli, miláčik?
DES GRIEUX. Požehnanie nebies… Nie že by sme si tú povinnosť zabudli splniť vedome — na to máme obaja duše aj srdcia až priveľmi ušľachtilé. Zaiste, neponúkam vám nič nové, iba obnovujem návrh, ktorý som vám dal už dávnejšie…
MANON (s radosťou). A veríte, že aj mne to zišlo na um, keď ste sa rozhodli sprevádzať ma na ceste do Ameriky? Len som tú túžobnú myšlienku utajila v srdci — z obavy, že by sa vám azda mohla zdať nevhodná.
DES GRIEUX. Neodkladajme svoj zámer! Zájdem za veliteľom výpravy a požiadam ho, aby nám poslal kňaza — spomínam si totiž celkom presne, že som zazrel, ako sa tu v prístave dnes mihla sutana…
Len láska, čo má zadné vrátka, bojí sa svojich vlastných pút. Ja ti chcem vernosť ponúknuť. Buď žena, milenka a matka… Len láska, čo má zadné vrátka, bojí sa svojho záväzku. Pre večné šťastie, pre lásku buď žena, milenka a matka…
MANON.
Už som sa rozlúčila s rozmarínom, no vracia sa mi práve ako tie sťahovavé vtáky nad krajinou…
Štvrtá scéna
Manon, Des Grieux, veliteľ výpravy, slepý žobrák, Synelet.
DES GRIEUX. Manon, vaše oči sa čudne ligocú — ako v horúčke. Vaše srdce klope raz rýchlo a raz celkom pomaličky, moja úbohá Manon…
MANON (ticho).
Som šťastná… Nič ma nebolí, ako keď som chodievala do školy. Moja kapsička sa prudko natriasala a vaša Manon bola ešte malá… Hrkoceš, srdce, ako kamienky, čo na hranie dostávajú deti od rodičov. Dopadol na zem kamienok a v malej chvíľke sa odrazil — a letel zase ďalej. Presne tak dodnes moje srdce túži. Odkiaľ tá vôňa? Z orgovánu? Z ruží? To vonia myrta s rozmarínom… Bociany budú sedieť za komínom…
(Zasníva sa. Des Grieux sa neodváži vyrušiť ju zo snenia, iba jej hladí plece.)
SLEPÝ ŽOBRÁK.
Mississippi, Mississippi, ty bežíš ako čas… K tvojim brehom, Mississippi, putuje každý z nás. Mississippi, Mississippi, či žena a či muž, z tvojich brehov, Mississippi, nik nevráti sa už. (Veliteľ výpravy sa objaví znova vo dverách, no kamsi sa zapozerá a nevojde.) Mississippi, Mississippi, čarovné zrkadlo, čo už nocí, Mississippi, sa v tebe prepadlo! Mississippi, Mississippi, máš ozaj strašnú moc. Bojím sa ťa, Mississippi, si valiaca sa noc…
DES GRIEUX (zdvihne sa, podíde k dverám a čaká, kým sa veliteľ výpravy obzrie).
VELITEĽ VÝPRAVY (zazrie rytiera Des Grieux). Ste teraz už spokojný, pane?
DES GRIEUX. Vďaka vašej láskavosti začínam zabúdať na celé svoje doterajšie utrpenie. Len by som rád vedel, či tu nie je niekde na dosah lekár, ktorý by dal mojej žene nejaký liek. Obávam sa, že ochorela.
VELITEĽ VÝPRAVY. Lekár, ktorý má sprevádzať našu výpravu, sa, žiaľbohu, dosiaľ neukázal… Azda sa vyzná v liekoch kňaz, ktorý sa dobrovoľne rozhodol zúčastniť našej plavby, aj keď si to možno len myslím a možno…
DES GRIEUX. Možno kňaz v tomto prípade naozaj nahradí lekára…
VELITEĽ VÝPRAVY. Podľa vás je choroba vašej ženy taká vážna, že by potrebovala duchovnú útechu?
DES GRIEUX. Zamlčal som vám, pane, že nie sme ešte svoji — a rád by som sa s ňou čo najskôr zosobášil.
VELITEĽ VÝPRAVY. Pekný nápad! Lenže ak slečna, ktorú som pokladal za vašu ženu, je ešte slobodná, nemôžem súhlasiť s vaším sobášom. Mám s ňou iné zámery.
DES GRIEUX (zúfalo). Iné zámery? A aké, pane?
VELITEĽ VÝPRAVY. Isto viete, že tu zastupujem guvernéra. A keďže túto slečnu dávajú k dispozíci kolónii, je na mne, aby som o nej rozhodol… Pokladám za svoje právo dať ju svojmu synovcovi Syneletovi, ktorý prejavil o ňu záujem. (Prudko sa obráti a bez pozdravu odíde.)
DES GRIEUX (volá za ním). Ale to nie je predsa právo, to je svojvôla! Chystáte sa spáchať zločin! (Beží k Manon.) Manon, chcú na nás spáchať zločin, chcú mi vás vyrvať, chcú vás vydať za akéhosi dobrodruha, a iba preto, že ste sa mu zapáčili, Manon. Si úbohé ľudstvo, ak pripúšťaš, aby sa zločin smel nazývať právom! Manon, Manon, prečo mi neodpovedáte, prečo mlčíte, kam ste sa to zahľadeli, Manon, čo je s vami, drahá Manon?…
(Manon hľadí uprene do diaľky a otvára ústa, z jej úst však nevychádza ani hlások.)
SLEPÝ ŽOBRÁK.
Mississippi, Mississippi, si ako biely chrt, čo zavýja, Mississippi, vždy, keď sa blíži smrť. Mississippi, Mississippi, kam prúd tvoj uteká? Pripomínaš, Mississippi, mŕtveho človeka…
DES GRIEUX (zdesene sa díva na Manon, nevie, či sa jej má ďalej prihovárať alebo mlčať, zúfa si). Manon, počuli ste, milovaná, chcú nás od seba oddeliť, ale to nedovolím, prisahám! Ani guvernér, ani Synelet, nie, nikto, nikto nech sa neodvažuje vložiť ruku na moju ženu, na moju milenku, na moju ženu…
MANON (nežne sa usmieva, no z jej výzoru, očí aj nadpozemsky zlyhávajúceho hlasu, ktorý pripomína škovránčí spev, sa dá vybadať, že hovorí zo sna).
Pierre, Pierre, ešte košík, ešte jeden košíček, ten maľovaný, s uchom. Sú tam moje… (Zašepká.) a moje… (Zašepká.) a moje… (Zašepká tajomne.) Hej, sú tam predsa moje venčeky, (Slabikuje.)ven-če-ky, las-to-vič-ky, ško-vrán-ky, psíč-ky, mi-lá-či-ko-via…
DES GRIEUX. Počuješ, Manon, nikdy nikto nás nerozdvojí!
MANON.
A vari nie sme svoji? (Akoby trochu prišla k sebe.) Prečo, keď ja, Manon, mám šestnásť liet, prečo už ja, Manon, mám stratiť svet? Život je taký krátky! Ach, veď ten život sladký je jeden, len jeden, len jeden…
DES GRIEUX. Len jeden, Manon… Ale pretože je len jeden život, počujete, počujete, pretože je len jeden život, radšej ho vezmem Syneletovi, len aby si on nezobral vás…
MANON (znova ako zo sna).
Bozk, pyštek, môj milý, bozk ste mi dali, my sme sa pobozkali… Prečo nie? Prosím…
DES GRIEUX. Manon, bojím sa o teba, bojím sa, strašne sa bojím…
MANON. Nie… Nie…
(Iba napoly pri vedomí.)
Hodiny zas už bijú štvrť, na ruky mi je zima… Hodiny zas už bijú štvrť, odbijú pol a príde smrť, so sebou vezme si ma. (Dokončí sucho ako niekto, na koho doľahla smrteľná úzkosť.) So sebou vezme si ma…
DES GRIEUX. Nevezme, Manon, veď som tvoj, veď ťa chránim! Veď som tvoj rytier, Manon!
MANON (prozaickým tónom). Som rada, ach, som rada, že som taká mladá.(Rytmicky.)
Všetko sa zmení hádam, keď rytier, ach, keď rytier poklony mi skladá — a do oka mu padám… Chcem zmúdrieť — nech ti pripadám múdrejšia nad mudrca. Od teba si viac nežiadam, len tvoju vernosť srdca…
(Vykríkne, akoby o niečo úpenlivo prosila.)
Od teba si viac nežiadam, len tvoju vernosť srdca!
(Manon sa zosunie, ťažko dýcha, stráca dych, nemo pohybuje perami.)
DES GRIEUX. Manon, ešte raz ti prisahám, že nikdy nikto neprežil šťastnejší život ako ja… (Horko plače.)
MANON (prudko sa vzchopí, z posledných síl vášnivo objíme rytiera Des Grieux, akoby mu chcela povedať svoj posledný odkaz).
Poď ku mne, ja som vedela, že dodnes môžu sa diať divy, že postretnem raz anjela… (Akoby už stála uprostred raja.) … a že ten anjel bude živý… (Manon klesá a umiera.)
DES GRIEUX (nežne). Stratil som ju a dostal som od nej dôkaz lásky aj v okamihu smrti… (Kľakne si.)
SYNELET (energicky vkročí, schmatne rytiera. Des Grieux za plece a donúti ho vstať). Som Synelet. Nehľadáte ma? Strýko mi dal svoje slovo. Viem, že vás moje úmysly urážajú, a predvídal som dobre, že si to budem musieť najprv rozdať s vami. Nuž, zmerajme si sily, kto bude šťastnejší.
(Des Grieux, akoby zošalel, vytasí meč a začne šermovať so Syneletom. Rýchlo ho donúti na ústup k dverám, a potom aj von, za dvere.)
SLEPÝ ŽOBRÁK (spieva).
Ty rozlievaš, Mississippi, krásu až po obzor, doplávame, Mississippi, ten neskôr, onen skôr. Mississippi, Mississippi, máš clivé varyto a raz vyschne, Mississippi, aj tvoje koryto…
ZBOR (za scénou opakuje koniec jeho piesne).
SLEPÝ ŽOBRÁK (sa dotkne studenej ruky Manon, zdesene zastoná a so slepeckou gestikuláciou opustí krčmu).
Piata scéna
Des Grieux, Tiberge.
(Tiberge prichádza. Všimne si mŕtvu Manon. Prikročí k nej, zastane, sníme klobúk. Zbor opakuje za scénou koniec piesne Mississippi.)
TIBERGE.
Tak hasnú hviezdy lietavice, zavrie sa voda, stíchne „och“. Dvanástu odbíjajú bicie… Nech je k nej milosrdný Boh…
(Obráti sa, chce odísť, zbadá však rytiera Des Grieux, ktorý vchádza do krčmy s mečom v ruke.)
DES GRIEUX (zbadá Tibergea, zakryje si oči, akoby chcel naslepo bodnúť a zvolá). Odpusť mu, Bože, jeho viny… (Hodí však meč na zem a chce odísť.)
TIBERGE.Do videnia…
DES GRIEUX. Nie… Adié… Manon, chcem s tebou, na svet iný… (S plačom.) Ach, Tiberge!
TIBERGE (ide mu pomaly v ústrety, no nepriblíži sa až k nemu). Ach, môj Des Grieux!
ZBOR (za scénou dospieva koniec piesne Mississippi).
Padá opona.