Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Ľubomír Feldek:
Vítězslav Nezval: Manon Lescaut
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 23 | čitateľov |
Byt Manon a rytiera rytiera. Des Grieux na parížskom predmestí. Tri vchody. Jedno okno. Popoludní.
Prvá scéna
Des Grieux, Tiberge.
(Des Grieux a Tiberge sedia pri stole a zhovárajú sa.)
DES GRIEUX (zamyslene).
Čo na ženách nás najviac mýli, je vlastne základ poézie. Či žena tancuje, či šije, či smeje sa, či hlavu schýli, má v sebe stále čosi z víly.
TIBERGE.
A predsa je to diablica… Hľa, z koho sme sa narodili!
DES GRIEUX.
Manon je hriešna svätica. Muž loví zver a láme kýly, muž s mužom pre hlúposť sa bije, vymyslel dobro, aj tak zlý je, keď nudí sa, si hlavu píli, zblázniť sa ide v každej chvíli…
TIBERGE.
Žena je stĺpom blázinca.
DES GRIEUX.
Máme, čo sme si zaslúžili. Manon je hriešna svätica. Muž smie aj v bordeli byť milý – vraví sa tomu, že si žije. Muž smie byť pyšný na orgie. Roznáša, čo by ženy skryli. Vidí v tom, chumaj, prejav sily. Ó, žena, večná kytica!
TIBERGE.
Ó, večné Charybdy a Scylly!
DES GRIEUX.
Manon je hriešna svätica. Hoci jej kroky zablúdili aj stokrát v zradných črieviciach, milujem ju aj za omyly. Manon je hriešna svätica.
TIBERGE. Aj tak sa obávam, priateľ môj, že starý Duval má iný názor na tie ženské blúdenia a omyly — a že iba slovo jeho syna by mohlo odvrátiť nebezpečenstvo, ktoré hrozí zo strany Duvala otca vám a vašej milenke.
DES GRIEUX. Už len keď počujem meno toho gaunera, krv sa mi hrnie do tváre. Prečo ma chcete silou-mocou zoznámiť s jeho synom? Možno však sám Boh si želá, aby som ho spoznal a aby som ho potrestal za otcov zlý charakter. Neodíde odtiaľto, kým si neskrížime meče.
TIBERGE. Poznám ho dosť dobre a chcem sa postarať o to, aby ste k nemu pocítili dôveru a nie ten zlý cit, čo z vás vybuchuje teraz. Ak dovolíte, pozvem ho, aby s vami pobudol a nechal sa pohostiť tým, čo sa ešte nájde na vašom stole.
DES GRIEUX. Bojím sa, že uvrhneme Manon do nebezpečenstva, ak prezradíme jej obydlie synovi nášho nepriateľa.
TIBERGE. Ručím vám za to svojou cťou, že keď sa s vami zoznámi, stane sa vaším najhorlivejším ochrancom.
DES GRIEUX. Dúfam, že ste dobrý znalec ľudí — hoci to, ako dlho ste nedôverovali Manon, by svedčilo skôr o opaku. Nuž teda — priveďte mladého pána Duvala, nech napraví, čo zavinil jeho nehodný otec!
TIBERGE (dvíha sa). Zabudnite na minulé hrôzy, drahý môj, a začnite s Manon viesť znova šťastnejší život. Som dokonca ochotný požiadať vášho otca, aby vám dovolil oženiť sa s ňou. Len čo mladý pán Duval zabezpečí vám a Manon beztrestnosť, môžete uvažovať o svadbe so svojou milenkou a ja sa znova vrátim k oltáru.
DES GRIEUX.
Hoci jej kroky zablúdili aj stokrát v zradných črieviciach, milujem ju aj za omyly. Manon je hriešna svätica.
TIBERGE.
Nekľačte pred ňou na kolenách. Nech je z nej radšej cnostná žena.
DES GRIEUX.
Ach, Manon všetko dokáže!
TIBERGE. Nuž, to sa ešte ukáže… Do videnia, môj drahý, privediem teda pána Duvala mladšieho…
DES GRIEUX. A ja zatiaľ popremýšľam, či ho mám alebo nemám predstaviť svojej Manon. Do videnia, vráťte sa čo najskôr…
(Tiberge odíde.)
Druhá scéna
Des Grieux, slúžka.
(Des Grieux zazvoní, slúžka vojde kladie na tácňu šálky a chystá sa ich odniesť.)
DES GRIEUX.
Hľa, odkedy ste pravdovravná, pristanú slová „krv a mlieko“ k vášmu lícu.
SLÚŽKA (len-len že jej nespadne na zem kanvica). Naozaj, pane?
DES GRIEUX. Pozor na kanvicu!
SLÚŽKA.
Tak som sa zľakla — až ma v krížoch seklo. Zoškaredenie — to ma straší viac než peklo…
DES GRIEUX.
Keď neklamete — prečo máte strach?
SLÚŽKA.
Ach, len či neklamem?! Ach, len či ? Veru ach!
DES GRIEUX.
Veru ach? Klamete dnes tuším zase.
SLÚŽKA.
Naozaj ublížim tým svojej kráse?
DES GRIEUX.
Radšej len s pravdou von — a s celou, áno?
SLÚŽKA.
Jazyk ma svrbí každé ráno. Keď stojím pred zrkadlom, hľadím radšej vedľa, bojím sa, že som za ten týždeň zvädla. Čo na to povie Paul a Jacques? Všetko vám poviem, neznesiem ten tlak.
DES GRIEUX. Tak vravte — a bez vykrúcania!
SLÚŽKA. Vyzerá to tak, že nejaký cudzí pán sa veľmi zaľúbil do slečny Manon…
DES GRIEUX. Aj ona doňho?
SLÚŽKA (preľaknuto). To neviem… Všimla som si len, že ten cudzinec od istého času chodí do Boulogneského lesíka a hľadá príležitosť, aby zazrel alebo stretol slečnu… Usilovala som sa zoznámiť sa s jeho sluhom, aby som sa dozvedela, čo jen zač. Sluha mi prezradil, že je to taliansky princ.
DES GRIEUX. Pokračujte a nič si nenechajte pre seba!
SLÚŽKA. To je všetko…
DES GRIEUX. Mám po ruke zrkadlo. Len sa doň pozrite — vidíte sa? Ešte vždy ste mi nepovedali celú pravdu.
SLÚŽKA. Takmer celú, pane…
DES GRIEUX. Aj neúplná pravda je lož.
SLÚŽKA. Nuž, teda… predvčerom sa cudzinec objavil v Boulogneskom lesíku znova a ponúkol mi niekoľko louisdorov, aby som svojej panej odovzdala jeho list…
DES GRIEUX. A ako sa zachovala vaša pani?
SLÚŽKA. Neviem, naozaj neviem….
DES GRIEUX.
Zrkadlo si už zuby na vás brúsi… Luhárkam rastú fúzy pichľavé ako maska z ihličia…
SLÚŽKA.
Fúru žien asi tajne navštevuje holiča.
Ale ja nechcem, aby ma postihol ich osud! Uverte, pane, že teraz vám hovorím čistú pravdu. Keď bola vaša pani včera na prechádzke, cudzinec sa k nej priblížil na znamenie, ktoré mu dala, a ona mu vložila do dlane list. Nemal však čas vyjadriť svoju radosť inak, iba tak, že vybozkával slečnino písmo, pretože slečna Manon sa s ním nedala do reči a hneď odišla…
DES GRIEUX. Ste si istá, že vás neklamali oči?
SLÚŽKA.
Som si tým istá, ako že sa vidím v zrkadle… Už zasa nemusím sa zháčiť, keď hľadím doň — som pravdovravná zasa, budem sa už zas ľuďom páčiť, zachránená je moja krása. Už od hanby sa nečervenám ako ruža v kvete.
DES GRIEUX (pre seba). Ja od hnevu však áno… (Nahlas.)Čo tu ešte chcete?
(Slúžka odíde.)
Tretia scéna
Des Grieux, Manon, slúžka, taliansky šľachtic.
DES GRIEUX (zúfalo si prstami postrapatí vlasy).
Úbohá hlava, čo sa s tebou deje? Čomu mám vlastne teraz veriť? Z nádeje prechádzam do beznádeje. S čím sa to tentoraz mám zmieriť?
MANON (vojde). Už som sa bála, že mi vás váš priateľ opäť kamsi odvedie. Tak ťažko znášam vašu neprítomnosť! Zostanete teda so mnou?
DES GRIEUX (prudko). Zostanem pri vás, o tom nepochybujte!
MANON. Aj keď sa chystáme dnešný deň stráviť spolu doma, netreba, aby ste zanedbávali svoj zovňajšok. Obliekla som si svoje najlepšie šaty — a vy ste strapatý. Vidím, že vás musím vlastnoručne učesať.
DES GRIEUX (vzdychne si). Pekne od vás, Manon, že chcete učesať moje myšlienky… totiž moje vlasy…
MANON. Sadnite si sem, kde sedávam, a zneste pár mojich dotykov, musím si vás obliecť a okrášliť…
DES GRIEUX (sadá si). Ach, oblečte ma, okrášlite, len buďte trošku milosrdná k mojej úbohej hlave…
MANON (češe rytiera. Des Grieux).
Vybozkávam ti, hlavička, dnes všetky hebké vlasy za to, že, drahá hlavička, na mňa tak myslela si. Nech viem o každej myšlienke, čo svieti za tým čelom, nech si pri svojej milenke tak dušou ako telom! Túžim byť tvojou myšlienkou, ktorá ťa ráno budí, no som len tvojou milenkou, čo trápi ťa a nudí… Nie, nevrav, že ťa netrápim! Kaziť ma — to si zakáž! Ach, bodaj ťa raz prekvapím tým najkrajším, čo čakáš… Chcem zmúdrieť — nech v tom nie si sám. Chcem zmúdrieť nad mudrca. Od teba si viac nežiadam, len tvoju vernosť srdca…
DES GRIEUX.
Vznášam sa z pekla do neba. Ste tá, čo málo chcela. Ja, Manon, ja chcem od teba, žiaľ, aj tú vernosť tela…
MANON.
Nie, nevrav, že ťa netrápim! Kaziť ma — to si zakáž! Ach, bodaj ťa raz prekvapím tým najkrajším, čo čakáš…
SLÚŽKA (vojde). Taliansky šľachtic z Bois de Boulogne prosí o dovolenie navštíviť vás…
DES GRIEUX. Čo je to za šľachtica?
MANON. Nech vojde!
(Slúžka sa ukloní a odíde.)
MANON. Miláčik, vieš, ako ťa zbožňujem, buď teda ešte chvíľku trpezlivý! Budem ti za to vďačná až do smrti.
DES GRIEUX. Manon, moja trpezlivosť je na konci. (Preruší česanie a vstane. Manon jednou rukou pridrží jeho až na plecia splývajúce vlasy, do druhej ruky chytí toaletné zrkadlo a telom zatarasí dvere, aby Des Grieux nemohol odísť. Taliansky šľachtic vojde, je prekvapený, ale hlboko sa ukloní.)
MANON (nastavuje mu zrkadlo). Hľaďte, pane, pozerajte sa dobre a uznajte, že to, čo poviem teraz, je pravda. Vy chcete odo mňa lásku. A toto je muž, ktorého ľúbim a ktorému som prisahala, že ho budem ľúbiť celý život. Porovnajte si to sám. Ak si myslíte, že by ste mu mohli odvábiť moje srdce, povedzte, ako to chcete spraviť? Veď hoci som vaša najoddanejšia služobníčka, pre mňa je jedna jeho kučera vzácnejšia nad všetkých talianskych šľachticov.
TALIANSKY ŠĽACHTIC. Slečna, slečna, naozaj len otváram oči! Zisťujem, že ste oveľa skúsenejšia, než som si myslel. (Ukloní sa a odíde. Manon pustí vlasy rytiera Des Grieux a vrhne sa so smiechom do kresla.)
DES GRIEUX. Manon, do hĺbky srdca ma dojala obeť, ktorú ste mi priniesli. Hoci to, ako ste si s ním zažartovali, bolo až kruté.
MANON. Nešťastný príbeh, ktorý sme zažili s pánom Duvalom, ma poučil, že s tými, čo po mne idú, mám zaobchádzať tak, ako som práve zaobchádzala s talianskym šľachticom…
DES GRIEUX. Vy ste sa teda polepšili, Manon? Som taký šťastný! Po tomto dôkaze vašej duchaprítomnosti a vášho verného srdca mal by som sa cítiť pred vami zahanbene.
MANON. A prečo? Prečo zahanbene?
DES GRIEUX. Nie, že by som vám nedôveroval, Manon… No z obavy, aby som vám nedal príležitosť na nový flirt, z opatrnosti, za ktorú sa aj v duši červenám, chcel som vás poslať na prechádzku, pretože o chvíľu sem privedie Tiberge mladého muža, aby nám ten muž pomohol z nešťastnej situácie, do ktorej sme sa dostali v dome pána Duvala.
MANON. Len si to nevyčítajte, blázonko, veď až pridobre viem, že môj nerozum je nekonečný a vašej opatrnosti nie je nikdy dosť…
DES GRIEUX. Všetky moje myšlienky vás odprosujú, Manon. Nie ste vôbec nerozumná — a moja opatrnosť, to je čierna zrada, za ktorú sa hanbím. Manon, nenahnevajte sa na mňa priveľmi, keď vám teraz prezradím, že som dal súhlas, aby nás navštívil syn nášho úhlavného nepriateľa, mladý pán Duval…
MANON. Mám výborný nápad a som naň hrdá. Pomstíme sa otcovi na synovi…
DES GRIEUX. Ach, nie, Manon. Jednak ho ešte nepoznáme a nevieme, či by taká pomsta nebola krivdou. A potom — tento mladý muž sa má prihovoriť za našu beztrestnosť. Myslím, že jeho koč práve prišiel a čoskoro sa presvedčíme, ako ďaleko spadlo jablko od stromu…
Manon, nedajte sa už viac vábiť skazou, Manon, ja vám verím bez dôkazov, moja láska nechce obeť z vašich rúk, Manon Lescaut, vysloboďte ma už z múk!
MANON.
Vaša Manon bola ozaj hrozná. Či sa polepšila — to sa spozná. Nech vás o tom vaša Manon presvedčí! Nech za lásku odvďačí sa bez rečí…
Štvrtá scéna
Des Grieux, Manon, Tiberge, Duval syn, slúžka.
SLÚŽKA (otvára Tibergeovi a Duvalovi synovi). Prosím, páni…
TIBERGE.Drahý priateľ, tento môj známy je pán Duval mladší…
DES GRIEUX.
Vďaka vám za tú poctu… (Pre seba.)… radšej by som sa napil octu… (Nahlas.)… že nedeľu chcete stráviť s nami…
DUVAL SYN (objíme ho).
Som šťastný, že sa spoznávame. Dávno som túžil vykročiť sem rezko… (Ukláňa sa Manon.) … a konečne vás spoznať, krásna Manon Lescaut!
(Pokračuje, zatiaľ čo si všetci sadajú.) Ospravedlňujem sa vám za to, ako sa k vám správal môj otec… Do akých extrémov zašiel, čo všetko urobil proti vám! Pousilujem sa, ako len budem vládať, aby som mu vyhovoril jeho pomstychtivé úmysly…
MANON.
Keď spadne strom i jeho tieň z nás padá. Čo otec rozhádzal… syn usporiada.
DUVAL SYN.
Verte mi, že sa o to vynasnažím. Už hneď na prvý pohľad si vás vážim. (Rytierovi Des Grieux.) A vás na prvý pohľad… milujem…
TIBERGE.
A ja sa z toho veľmi radujem.
DUVAL SYN.
Som, slečna, unesený vaším zjavom mladým. Čo otec pokazil, to trikrát vynahradím…
MANON.
Ste taký štedrý?
DUVAL SYN.
Nemám v hrudi ľad. A mám vás… všetkých… veľmi rád.
DES GRIEUX.
Ste stelesnená galantnosť. A vôbec — roztomilý hosť. Nepohrdnete našou večerou?
DUVAL SYN.
Dnes nemôžem… mám schôdzku s neterou. Žiaľ, musím s ňou ísť do opery. Vypijem s vami len pohárik sherry. Ale keď prídem druhý raz, pobudnem s vami dlhší čas…
MANON. Už niekoľko dní som si upravovala tieto šaty, aby sa hodili do divadla — ale, žiaľ, neodvážili sme sa doň ísť, aby sme sa tam náhodou nestretli s vaším otcom. Také trápenie máme, milý pane… Ach, a ako som túžila vypočuť si operu, ktorá je na programe práve dnes. Vy si ju vypočujete, ja veru nie…
DUVAL SYN. Bola by to pre mňa veľká pocta a moja neter by to takisto pokladala za očarujúci zážitok, keby som vás smel pozvať, slečna, do lóže, ktorú som si rezervoval na dnešný večer. Žiaľ, sú v nej len tri sedadlá, a tak nemôžem svoje pozvanie adresovať aj pánovi rytierovi Des Grieux, hoci by bolo pre mňa veľkou cťou, keby som to mohol urobiť…
MANON. Škoda, však, miláčik…
DES GRIEUX. Spôsobíte mi veľkú radosť, Manon, ak prijmete pozvanie pána Duvala. Viem,akú radosť vám urobí návšteva opery, a ja strávim dnešný večer s Tibergeom, v myšlienkách na vás…
MANON. Ak je to tak, rada prijímam vaše pozvanie, pán Duval… Čakajte ma so svojou neterou presne o ôsmej večer pred týmto domom. Poznám váš koč, pretože aj váš otec ma v ňom niekoľko ráz viezol do divadla.
DUVAL SYN. Do videnia, slečna Manon, preukazujete mi veľkú česť, do videnia, pán rytier Des Grieux. (Tibergeovi.) Vyprevadíte ma, milý priateľ? (Tiberge sa ukloní Manon a odíde s Duvalom synom.)
DES GRIEUX. Som v nesmiernych rozpakoch, Manon…
MANON. Máte dojem, že pán Duval syn a pán Duval otec majú okrem spoločného koča spoločné ešte aj čosi iné?
DES GRIEUX. Myslím, Manon, že máte dosť sily na odmietnutie návrhov, ktoré by vám mohol dať ten muž medzi štyrmi očami, a tak neuvažujem o tom, koho z nás dvoch si váži a koho miluje…
MANON. Ďakujem vám za dobrú mienku, ktorú o mne máte, rytier Des Grieux, a ubezpečujem vás, že by som prijala návrhy pána Duvala syna spôsobom, ktorý by mu zahnal chuť dávať mi také návrhy znova.
DES GRIEUX. Netreba ho podráždiť surovým odmietnutím, mohlo by nás to zničiť. Vy figliarka, vy už najlepšie viete, ako sa zbaviť nepríjemného a nepohodlného nápadníka…
MANON. Nebojte sa, nechcem sa pomstiť otcovi na synovi, iba na jeho vrecku. Ak mi dá nejaký návrh, vypočujem si ho, prijmem jeho dary, a potom sa mu vysmejem.
DES GRIEUX. Pekný zámer, no zabúdaš, miláčik, že je to cesta, ktorá vedie do žalára Saint-Lazare!
MANON. Moje srdce patrí navždy tebe, moja láska, nikdy v ňom nebude miesto pre iného… Nestojím ani o koče a paláce svojich ctiteľov. Lenže — neprijať skvost je pochabosť!
Spravím mu milosť, prijmem skvost od muža, ktorý o tú milosť stojí a nechce nechať ženu na pokoji…
Pre každý prípad, keby azda pán Duval syn bol dedične zaťažený po otcovi a pri prvej príležitosti rozdával náhrdelníky, vezmem si so sebou do koča svoju slúžku Marcelu. Ak ma chce pán Duval syn obdarovať, nech ma obdaruje, nech mi dá toľko peňazí a toľko klenotov, koľko ich unesiem, a ostatné odovzdám slúžke. Pod nejako zámienkou odídem na chvíľu z lóže, slúžka zatiaľ privolá fiaker, cez predmestie Saint-Antoine zamierime k nášmu novému domovu — a čosi-kamsi budem pri vás…
DES GRIEUX. Bože, Manon, ako len milujete prepych a zábavu! Máte azda takú nešťastnú povahu, že nemôžete zniesť predstavu chudoby? Prečo som sa už dávno nezmieril s otcom? Mohol by som vám dávať toľko, aby ste mali všetkého dostatok, a možno by ste boli šťastnejšia…
MANON. Ak ma ľúbite, som najšťastnejšia žena na svete.
DES GRIEUX. Váš zámer je výstredný, Manon… a dúfam, že ste len žartovali. Je chvályhodné, že si beriete so sebou Marcelu. No ak napodobní pán Duval syn svojho otca, na to, že Marcela bude po vašom boku, sa radšej nespolieham. Sám prídem pred operu tesne pred koncom predstavenia a budem na vás čakať v krytom fiakri tak dlho, kým mi vás slúžka neprivedie…
MANON. Ste sladký! A veď ozaj, sama som vás prosila, aby ste si ma dobre strážili, a moje srdce prijíma s rozkošou vaše slová, z ktorých cítim, aký máte o mňa strach… Odchádzam od vás s bolesťou…
DES GRIEUX. Tak ostaňte, Manon…
MANON. Hej… ale čo moje šaty? Tak som sa tešila, že sa v nich ukážem v opere…
DES GRIEUX. Nesklamete ma? Budete mi verná?
MANON.
Verná až do tmavého hrobu… No teraz dokončím čo najskôr svoju garderóbu, v ktorej sa budem pačiť v opere… aj vonku. Slúžka vám o tom porozpráva. (Volá.)Marcela! Sponku!
(Slúžka pribehne a pomôže Manon dokončiť garderóbu.)
MANON.
Tak pohyb, pohyb, Marcela! Myslím, že dnes večer budem veselá. Veď idem do opery. (Živo a veselo behá sem a ta a chystá sa.) Ten, klobúk sivoperý! Parfém! Posledná kvapka je tu práve. Oprav mi záhyb na rukáve! A kde je druhá rukavica? (Rytierovi Des Grieux.) Nastavte obe svoje líca, nech si ich ešte poláskam. Uľahčím život vašim otázkam: Áno! Nie! Áno! Viete, čo to značí?
DES GRIEUX.
Viem, Manon, viem, váš zjav je čoraz sladší…
MANON.
Ach, už sa teším na návrat. Mám vás tak rada. (Objíme ho.)
DES GRIEUX (objíme ju).
I ja vás mám rád.
(Manon odíde so slúžkou.)
DES GRIEUX.
Hoci jej kroky zablúdili aj stokrát v zradných črieviciach, milujem ju aj za omyly. Manon je hriešna svätica.
Piata scéna
Des Grieux, Tiberge, Modesta.
TIBERGE (vojde).
Ach, to je pekný pán… Ja nie som intrigán, no povedať vám musím, že pán Duval už nie je čestným mužom, ktorým býval. Tak predsa nespráva sa slušný hosť. Povedal, že chce vašu Manon zviesť.
DES GRIEUX.
To nikdy! Verím v Manoninu cnosť. To nikdy! Verím v Manoninu česť.
TIBERGE.
Bojím sa, že vaša dôvera dožije sa dnes večer sklamania…
DES GRIEUX.
Manon nevie, čo je nevera…
TIBERGE.
Manon ostane s ním do rána.
DES GRIEUX.
Ej, prekukol som vás! Vidím už dlhší čas, že tŕňom v oku vám je moja Manon… Žičíte úspech súperovým plánom. Priviedli ste ho… Spískali ste vec, s ktorou si Manon teraz musí poradiť. Stal sa z vás intrigán a pokrytec.
TIBERGE.
Nemôžem bez vás žiť…
DES GRIEUX.
Robili ste mu teda kupliara a všetkému ste na vine vy sám?
TIBERGE.
Už v Amiense. Len čo vystúpila z kočiara… No verte… Všetko iba z lásky k vám…
DES GRIEUX.
Čo ste to spravili? Vy ste ma zradili. Načo to bolo? Čo ste mali s tým? Už do reči sa s vami nepustím. Viem, Manon ťažko znáša chudobu. Je nevinná… Niet pre mňa inej voľby. Chceli by ste ju priviesť do hrobu, no jej hrob, ten aj mojím hrobom bol by.
TIBERGE.
Naozaj, veľa zavinil som sám. Neznášam to, čo chce mi zobrať vás. Odchádzam… Zbohom…
DES GRIEUX.
Odchádzate? Kam? Na odchod nie je teraz čas…
(Ozve sa zaklopanie. Tiberge vystrašene cúvne do vedľajšej miestnosti.)
MODESTA (vojde). Mám česť hovoriť s pánom rytierom Des Grieux?
DES GRIEUX. Áno, tak sa volám.
MODESTA. Mám vám odovzdať list, z ktorého sa dozviete, prečo som prišla a ako ma postretlo potešenie dozvedieť sa vaše meno.
DES GRIEUX. List od koho?
MODESTA. Prečítajte si ho, prosím…
DES GRIEUX.
Ach, píše mi Manon? (Číta list.) Pretože nie som teraz v lóži opery, ale som na návšteve u Duvala, patrí sa, aby som vám o tom správu dala. Som v jeho byte iba nakrátko. Nech zatiaľ za mňa vaše kučery postrapatí to chutné dievčatko. Nálada, ktorú mám, je prenádherná! Som navždy vaša, navždy verná Manon.
(Des Grieux rozčúlene pootvorí dvere do izby, do ktorej cúvol Tiberge.) Pozrite, čo ste spôsobili! Hľa, čo ste zavinili! (Podá list Tibergeovi cez štrbinu dverí a zavrie ich. Vráti sa k Modeste. Chvíľu si ju prezerá a mlčí. Potom vybuchne.) Nie, nie. Nevďačnica, ktorá vás poslala, vedela veľmi dobre, že vaša cesta bude zbytočná. Vráťte sa k nej a povedzte jej, nech len si vychutnáva ovocie svojho zločinu, nech si ho vychutnáva, ak môže, bez výčitiek svedomia… Odvraciam sa od nej navždy a zároveň sa zriekam všetkých žien. Už ani jedna by nebola hodna toľkej lásky ako ona — a určite sú všetky rovnako neverné a nepoctivé.
MODESTA. Čo mám teda povedať pánovi Duvalovi a tej dáme, ktorá šla s ním?
DES GRIEUX (vybuchne). Choď a povedz tomu zradcovi a jeho prekliatej milenke, do akého zúfalstva ma uvrhol jej nešťastný list, ale povedz im aj, že sa nebudú dlho smiať a že ich oboch vlastnoručne prebodnem! (Vrhne sa do kresla a rozvzlyká sa.) Poď ku mne, dieťa, poď, poď, keď mi ťa posielajú, aby si ma potešila… Povedz mi, či poznáš liek, čo ma vylieči z hnevu a zúfalstva — a z túžby zomrieť… (Modedsta sa približuje k rytierovi Des Grieux.)
DES GRIEUX. Áno, poď… Poď a osuš mi slzy, vráť pokoj môjmu srdcu, povedz mi, že ma ľúbiš, nech si zvyknem aj na lásku iných. Si pekná, azda by som ťa mohol ľúbiť. (Modesta sa chystá poláskať rytiera. Des Grieux.)
DES GRIEUX (zrazu zmení tón, odstrčí Modestu a vyskočí z kresla). Čo odo mňa chceš? Si žena, patríš k pohlaviu, ktoré nenávidím a ktoré sa mi bridí. Pod nehou tvojej tváre sa isto tají nejaká zrada. Choď preč a nechaj ma tu osamote!
(Modesta sa ukloní a chce odísť.)
DES GRIEUX. Ale nie, nechoď ešte! Povedz mi, prečo ťa sem poslali a čo máš vlastne spoločné s tými darebákmi?
MODESTA. Mala som ísť s pánom Duvalom do opery, pretože však mal v koči inú ženu, návšteva divadla sa nekonala a pán Duval a dáma, ktorá dostala predo mnou prednosť, mi iba dali list, aby som vám ho zaniesla…
Som, pane, Modesta, bezmála nevesta muža, ktorý vám prebral dámu a obaja nás v tejto chvíli klamú. Neberte to, pane, osudovo, nehľaďte preto na mňa okom zlým. Ťažké je v láske navždy dodržiavať slovo, keď láska nie je nič, len dym… Na návrat zriedka býva príčina. Či človek miluje, či tancuje – verte mi, pane, s čím si osud začína, s tým veľmi rýchlo zas aj skoncuje.
DES GRIEUX. Viac ti nepovedali?
MODESTA. Dali mi nádej, že si ma ponecháte…
DES GRIEUX. Úbohé dievča, oklamali ťa. Si žena, potrebuješ muža, ale muža šťastného a bohatého. Vráť sa, vráť sa k pánovi Duvalovi! Ten má všetko, čo treba, aby ho milovali krásne ženy. Môže rozdávať domy a ekvipáže. Ja mám len lásku a vernosť, a ženy opovrhujú mojou chudobou — iba sa kruto zahrávajú s mojou úprimnosťou.
MODESTA.
Na návrat zriedka býva príčina. Ja idem na Montmartre. Tam sa tancuje. Verte mi, pane, s čím si osud začína, s tým veľmi rýchlo zas aj skoncuje.
(Ukloní sa a odíde. Des Grieux otvorí dvere a dá Tibergeovi znamenie, aby vošiel. Tiberge vojde.)
DES GRIEUX.
Vidíte, čo ste spáchali? Vyšla vám tá zrada čierna.
TIBERGE.
Konečne vidíte, že vám Manon Lescaut nie je verná.
DES GRIEUX.
To je váš úspech.
TIBERGE.
Konečne ako na dlani ju máte.
DES GRIEUX.
Jej odpúšťam. Vy si to odpykáte. Len smrť by mi ju vyrvala… Teraz navštívte Duvala! Vylákajte ho niečím z bytu. Zaleziem zatiaľ niekde do úkrytu. A len čo s vami vyjde von – do domu vkĺznem, za Manon. Beda vám, ak sa Duval pred polnocou vráti! Už nikdy nebudeme kamaráti.
TIBERGE.
Len zo slabosti, z lásky k vám vás poslúchnem… Nuž, prijímam.
(Odchádza s rytierom Des Grieux.)
DES GRIEUX.
Hoci jej kroky zablúdili aj stokrát v zradných črieviciach, milujem ju aj za omyly. Manon je hriešna svätica. (Odíde s Tibergeom.)
Padá opona.
Ľubomír Feldek
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
- 105 Sofokles: Antigona
- 98 Smrť v ružovom
- 87 Ašma
- 85 Ťahák z dejín slovenskej literatúry alebo Od Lomidreva po Malkáča
- 77 Perinbaba
- 71 Nepolepšený svätec
- 56 Van Stiphout
- 56 Horor v horárni
- 54 Stalin v našom meste
- 51 Karolova teta
- 51 Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj!
- 51 Dan Goggin a jeho kláštorné muzikály
- 50 Hra o Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi
- 44 Na skle maľované — Z dreva vyrezané
- 43 Botafogo
- 41 Dlhý, Široký a Bystrozraký alebo keď má bača šťastie na zázraky
- 39 Cyrano
- 39 Rozlúčka s klobúkom
- 37 Rozšklbaný škovránok
- 35 Mahujá, krásna Cigánka
- 33 Vaudeville Mandeville
- 31 Deduškov oknovízor
- 29 Bratia Čapkovci: Lásky hra osudná
- 28 Carlo Goldoni: Škriepky v Chiozze
- 23 Ako sa Lomidrevo stal kráľom
- 22 Edgar Allan Poe: Havran
- 21 Kiss me, Kate!
- 15 Leť, vietor, na Ukrajinu!
- 13 Metafora
- 12 Popolušky a šampanskoje
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
