ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Štýlová izba v dome pána Duvala. Stôl, tri stoličky, na stene nad jednou stoličkou sú parohy. Tri vchody. Jeden zvonku, dva do vedľajších izieb. Veľké hodiny.

Prvá scéna

Duval, sluha.

(Na začiatku scény stojí Duval pri okne, akoby niekoho vyzeral. Hodiny začnú kukať. Prichádza sluha, prestiera stôl a kladie naň tri taniere, tri príbory, fľašu vína a tri poháre.)

DUVAL (pozerá na stôl a ráta).

(Pozrie na parohy, na stôl a odíde vpravo. Hodiny znova zakukajú.)

Druhá scéna

Manon, Des Grieux, sluha.

(Sluha vpúšťa do miestnosti Manon a rytiera Des Grieux. Ukloní sa im a opustí ich.)

DES GRIEUX (poobzerá sa, najprv bezradne, potom nahnevane). Manon, napriek všetkej oddanosti, s ktorou sa podrobujem vašej vôli, nevládzem potlačiť nesúhlas svojho srdca.

MANON. A ja som v siedmom nebi, miláčik.

DES GRIEUX. Nevernica! Zradkyňa!

MANON (zavzlyká).

DES GRIEUX. Prečo plačete? Čo má na svedomí vaše slzy?

MANON. Či je to také ťažké uhádnuť? Ako mám žiť, keď ti aj pohľad na mňa spôsobuje žiaľ a vrásky? Ani raz si ma nepobozkal od chvíle, čo sme sem vošli.

DES GRIEUX. Manon, nemôžem vám zatajiť, že sa mi z rozrušenia zastavuje srdce.

MANON. Milý rytier, a mne zas prebodávajú srdce výčitky z vašich úst. Netrápte ma! Majte pre mňa len trošku láskavosti, kým dostanem od svojho starého ctiteľa tento náhrdelník, ktorý mi ešte nepatrí, a polovicu ročnej renty, ktorú mi sľúbil. Dožičte mi chvíľku času, aby som mohla prijať dary.

DES GRIEUX. Manon!

MANON. Mali by ste byť veselý — veď sa budete vydávať za môjho brata a vaša prítomnosť zabráni starému smilníkovi, aby si ku mne dovolil priveľa…

DES GRIEUX. Nezabudnite, že po večeri príde noc, Manon, a ja nemôžem byť veselý, keď na to myslím.

MANON. Keď sa pán Duval odoberie do izby, v ktorej sa chystá absolvovať so mnou noc, nepôjdem za ním, ale ujdem a strávim noc s vami. Koč, ktorý nás sem priviezol, bude v pravej chvíli pri bráne.

DES GRIEUX.

MANON.

(Obaja plačú a objímajú sa. Potom Manon vykĺzne rytierovi Des Grieux z objatia.)

Ale teraz odíď, môj milý braček, bude to len chvíľka, a už sa netráp…!

(Pohladí rytiera Des Grieux po vlasoch, vyprevadí ho dverami vľavo a vráti sa do stredu miestnosti. Súčasne prichádza pán Duval.)

Tretia scéna

Manon, Duval.

(Duval a Manon vojdú.)

DUVAL (víta Manon).

MANON.

DUVAL.

MANON.

DUVAL.

MANON.

DUVAL.Nie som ešte starček.

MANON (koketne).

DUVAL.

MANON.

DUVAL (pripína jej náušnice).

MANON. Nuž, vravte, ako mi pristanú náušnice!

DUVAL. Pristanú vám senzačne.

MANON. Myslím, že by mi k nim pristali aj modré atlasové šaty.

DUVAL. Určite by vám k nim pristali…

MANON. A k modrým atlasovým šatám by mi pristal krásny fialový koč…

DUVAL. Áno, fialový, ako inak, krásny fialový…

MANON. A k fialovému koču by sa hodil dom s čiernou bránou, však?

DUVAL. Určite by musel mať čiernu bránu.

MANON. A nemyslíte, že k čiernej bráne patria aj dvaja sluhovia v rovnošate?

DUVAL. Dvaja… Alebo azda len jeden? Myslím, že dvaja. Hej, zaiste, dvaja.

MANON. No na údržbu takého domu a dvoch sluhov človek potrebuje asi veľkú rentu.

DUVAL. Veľmi veľkú… Povedzme, dosť veľkú… Prirodzene, poriadne veľkú rentu.

MANON. Vidíte, koľko starostí sa na mňa navalilo, a všetko len preto, že som od vás dostala náušnice, že som od vás dostala darček. Ani neviem, či si mám tie nešťastné náušnice ponechať.

(Des Grieux otvorí dvere, nazrie do izby a zas dvere hlučne zavrie.)

MANON. Všetko je to teraz len na vás, pán Duval. Prišla som, je tu aj môj brat, dom stojí, koč zatiaľ počká, nuž a tú rentu… asi neprijmem.

DUVAL. Nezarmucujte ma, Manon, a prijmite teraz aspoň dvetisíc štyristo livrov, je to polovica vašej ročnej renty.

MANON. Musíte však byť veľmi dobrý na môjho bračeka, inak neprijmem ani pistolu. (Prijíma a ukrýva peniaze.)

DUVAL. Ó, moja zábudlivosť! Musíte mi svojho brata predstaviť. Aký som to hostiteľ, ak som ho dosiaľ neprivítal. (Ide k dverám a otvára ich.)

Štvrtá scéna

Manon, Duval, Des Grieux, sluha, Tiberge.

MANON (chytí za ruku rytiera Des Grieux). Odpustite, pane, je to veľmi neskúsený chlapec. (Rytierovi Des Grieux.) Budeš mať tú česť vídať tu pána Duvala často — a brať si z neho príklad.

DUVAL (potľapká rytiera Des Grieux po pleci). Ste pekný chlapec, no v Paríži sa majte na pozore.

MANON. Je rozumný a blúzni iba o tom, že sa stane kňazom.

DUVAL (podvihne rytierovi Des Grieux prstom bradu). Ako vidím, podobáte sa na Manon.

DES GRIEUX (naivne). To preto, pane, že sme jedna kosť a krv, jedno telo, a ja mám svoju sestru rád ako sám seba.

MANON. Počujete? Ten mladík má ducha. Škoda, že sa trochu viac nevyzná vo svete a v ľuďoch.

DES GRIEUX. Och, pane, u nás v kostoloch som videl dosť ľudí a myslím, že aj v Paríži nájdem ľahkovernejších než som ja.

DUVAL. Pozrime sa! Chlapec je z vidieka a ako duchaplne hovorí. Nuž teda — vítam vás, pán Lescaut, a posaďte sa! (Ukazuje na kreslo, nad ktorým sú parohy.)

DES GRIEUX (všimne si parohy).

(Sadne si do iného kresla.)

DUVAL. Chudáčik, kto ho tak vystrašil? Posaďte sa, Manon! (Ukazuje na kreslo, nad ktorým sú parohy.)

MANON (smerom k parohom).

(Sadne si do iného kresla.)

DUVAL (v rozpakoch).

… ale kto tak vystrašil vášho bračeka, Manon, ktorý zlomyseľník si z neho urobil žart?

DES GRIEUX. Vystrašila ma tak jedna mravoučná báseň, pán Duval.

DUVAL. Rád by som vedel, ktorá.

DES GRIEUX. Viem ju naspamäť — azda by vás obveselila, pán Duval.

DUVAL. Mohli by ste nám ju predniesť ešte pred večerou?

DES GRIEUX.

(Sluha prináša ešte jeden tanier a príbor.)

DUVAL (osopí sa naňho). Rušíte počas večere.

DES GRIEUX (škodoradostne). Niekto si sadol pod parohy.

SLUHA. Prepáčte, že ruším, pán Duval, ale prinášam ešte jeden tanier s príborom.

DUVAL. Azda nechcete večerať s nami? To je sprisahanie… Nezabudnite, že som generálny prokurátor!

SLUHA. Akoby som mohol chcieť večerať s panstvom!

DUVAL. Nehovorím však, že nesmiete… Dokonca vás o to požiadam. Dokonca vám to rozkážem. Sadnite si sem! Na trón! Pod parohy!

SLUHA. Priniesol som príbor pre vášho priateľa, ktorý práve prišiel dostavníkom a má pre vás dôležitú správu…

DUVAL. Ktokoľvek to je, nech vojde! A prineste štvrtú stoličku! Bude sedieť tu, áno, tu! (Ukazuje na stoličku pod parohmi.)

SLUHA (ukloní sa). Prosím…

DES GRIEUX. Mrzí ma, že nás vyrušil sluha… Predniesol som mravoučnú báseň a ani neviem, pán Duval, ako sa vám páčila…

DUVAL. Vydržte, kým vstúpi môj priateľ, a hneď potom vám poviem svoj názor…

TIBERGE (vojde, poobzerá sa, a skôr ako ho Duval stihne uvítať, prekvapene zvolá). Vy ste tu, rytier Des Grieux?!

DUVAL. Rytier Des Grieux? Manon Lescaut! Manon Lescaut a rytier Des Grieux? Teda vy nie ste brat Manon?

DES GRIEUX. Som rytier Des Grieux.

DUVAL. Čo na to hovoríte, Manon?

MANON. Je to rytier Des Grieux. Môj rytier Des Grieux…

TIBERGE. Abbé Des Grieux…

DES GRIEUX. Už nie, pane, už nie abbé, pane! Už zas rytier Des Grieux. Nanešťastie bez meča…

TIBERGE. Našťastie bez meča…

DUVAL (Manon a rytierovi Des Grieux). Podviedli ste ma. Stal som sa obeťou podvodu. A navyše si ešte robíte zo mňa posmech a prinútili ste ma, aby som si sadol pod parohy? Navyše ešte urážate najnehanebnejším spôsobom moju česť? Česť muža! Česť poctivého muža! Česť prokurátora súdneho dvora! Dám vás oboch zatknúť — nech s vami zakrútia ako s prešibanými lotrami. Podvodníčka! Vráťte mi moje šperky, moje zlato, moje peniaze!

DES GRIEUX (strháva z Manon náhrdelník, náušnice, vezme jej peniaze a všetko hádže Duvalovi pod nohy). Tu máte svoje šperky! Tu máte svoje zlato! Tu máte svoje peniaze!

MANON.

DUVAL. Aká strašná skazenosť! Ani sa neospravedlňuje. Ani sa nepokúša povedať pardón. Odpykáte si to, potmehúdi! Odpykáte si to, vy potmehúdka!

MANON.

DUVAL. Moja polícia si vás nájde a vo väznici Saint-Lazare dostanete príležitosť oľutovať svoju skazenosť.

MANON.

(Plačúca Manon rýchlo odchádza.)

DES GRIEUX. Buďte zbohom, pán abbé! Zle ste si ma vychovali. Zle ste si ma vychovali… (Odchádza za Manon.)

TIBERGE. Pán Des Grieux! Odkedy ste v nebezpečenstve, nemôžem sa pokojne modliť a ponechávať vás napospas osudu… Odchádzam za vami… Idem vás chrániť… Idem vás zachrániť… (Ukloní sa Duvalovi a odíde.)

DUVAL. Takto ma podviesť! Tak ma pokoriť! Beda vám, prešibanci! Beda vám, zradná Manon… (Sluhovi.) Poriadne skontrolujte, či im neuviazlo niečo za nechtami!

SLUHA (preratúva predmety). Tri poháre… Tri taniere… Tri stoličky… Každá má tri nohy… (Pozerá sa stoličkám na nohy aj zdola.)

DUVAL.Čo zmizlo počas večere?

SLUHA.Prišli ste…

DUVAL.O čo?

SLUHA.O parohy.

Padá opona.