Slovenské básne štyridsiatych a päťdesiatych rokov

Spevec
Smutíš li ještě, svatý můj Křiváni?
Ještě li tvoji orlové dřímají?
Roztrhni roušky oblaků stověkých
a vypusť orli do světu dalekých.
Nechať se po tvé převelebné báni
zlaté korouhve slunce zachvívají.

Kriváň
Vitaj mi, synku, ale otcov hlasom
spievať otcovi a bratom začínaj,
zjavením mojím zvíťazíš nad časom,
spievaj a duše tatranské odklínaj.
Synak môj drahý, od počiatku sveta
tie strašné chmáry nado mnou sa snujú,
moje myšlienky – ozorné skaliská
a moje žiale – bez dna priepadliská
zo všetkých svetov chmáry priťahujú
semká, do toho žlebu škaredého,