Slovenské básne štyridsiatych a päťdesiatych rokov

Pri riekach tatranských,
tam my sedávame,
Nitru spomínajúc
horko plakávame.
Naše husle a cimbaly
po vŕbach sme povešali.

Oj, čudno to vrahom,
že si nespievame,
že naše cimbaly
po vŕbach vešiame.
Vyhnanci na vlastnej zemi,
či musíme byť nemí?

Aj nech onemieme
vo večnom zakliatí,
ak na Teba, Nitra,
máme zabúdati.

Bohdaj skamenela
duša tá prekliata,
ktorej naša Nitra
nie je večne svätá.

Nezabúdaj, Bože,
Nemcom tým zlobivým,
čo nám Nitru svätú
dali vrahom divým.
Aby nám ju rozrúcali
a náš národ zmorduvali.