ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Duma tichá, duma svätá, ty kochanka mojich snov,
ovej smutnú dušu moju sťa tatranských spev vetrov.

Či vy, chmáry, čierne chmáry, z mojich hôr poutekáte?
Či vy, slzy, mútne slzy, moje oči zanecháte?
Len vy plačte, oči moje a vy, hory, sa zachmúrte
a vy, spevy, túžno šumte a vy, vetry, nebo búrte.
Dobre je to, dobre plakať, keď ti dušu túžba morí,
dobre vetrom je zavýjať, keď v oblakach hrom zahorí.
Hrozný hnev je Tatier mojich, veľká sila ich bleskov,
hroznejšia je moja túžba, väčšia sila mojich snov.

Dumy moje, sestry moje, vy družičky biednych dňov,
vy nastruňte bolesť moju, zaspievajte Bohu s ňou,
vy anjelov privolajte, čo zaplačú nado mnou.

Či vy, hviezdy, božie zraky, ešte z chmáry zaiskríte?
Či vy, túžby, moje svety, z bôľov tých sa prelomíte?!
Len sa kryte, hviezdy moje, v hlboký mrak prepadajte
a vy, bôle, ohňom páľte, sťa hadiská sa zvíjajte,
a vy, svety moje, hyňte, v čiernej noci zhasínajte.
Príde slovo, slovo božie ako iskra z oblakov,
blyskne v hroby ducha môjho a stvorí mu nový chrám.
V tom ja chráme svetu môjmu pieseň novú zaspievam,
v tom ja chráme Bohu môjmu dušu svoju v žertvu dám.

Dumy moje, vy kochanky duše mojich anjelov,
vy nastrojte moje kríla, leťte k Bohu zas so mnou.
Moja túžba k nebu rastie ako pyšný horosvet,
krílom ako orol valí, keď do slnca chce letieť;
moja túžba hory láme, borí zámky medené,
moja viera svety tvorí, i národy vzbudené.
Skryté ohne pod horami, roztrhnite grúne hôr
a ty, viera moja svätá, stvor sa slovom, stvor sa, stvor.