Básne sedemdesiatych a osemdesiatych rokov

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 166 čitateľov.

Autor: Samo Bohdan Hroboň

Digitalizátori: Peter Kohaut


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poslania starcove na Grúň


ku koncu leta a z počiatku jaseni 1882


Bača náš, bača náš, aj všetcia valasi,
dajže, Bože, štestia na našom salaši.
Poprosteže Boha, žeby ma napravil,
na duchu, na tele posvätil, uzdravil,
žeby som aj pešo vyšiel k vám na hory
a s vami sa vítal priam za prvej zory.
Nech veselo breše každé vaše psisko
a vy ma usaďte v mäkké sedalisko,
frujerou, gajdami pekne ma vítajte
a tancom od zeme krepko zaihrajte.
Rosniakom ma hosťte, urdy kvetom zdravte,
najlepšej zbojníckej do črpákov spravte.
Zdvihnime črpáky k vysokému nebu
a tie naše žiale pred božskú velebu.
My zdvihneme žiale a Boh pošle radosť,
naplní Slovákom všetku srdca žiadosť.
Hor sa, bratia, hor sa! na tej vyšnej prti,
nach vašou modlitbou i smrť sa usmrtí.
Nach vašou modlitbou svet sa preobráti,
naša mladosť-radosť, nach sa nám navráti.
Zdvihnite mať, bratia, svojimi modlitbami,
žeby sa na Grúni skoro vítal s vami.
Na Grúni, na Grúni, na tej pyšnej prti,
kde sa tá kornuta beličistá vrtí.
Na jej zlatých rožkách slniečko spočíva,
na všetky ovečky po horách sa díva.
Kornútka, zavrť sa, a streľ mi do srdca,
raň ľúbosťou svätou, lúčom tvojho slnca.
Spozriže, slniečko, z hôr aj na doliny,
poteš opustené slovenské dediny.
Milióny ovečiek máš tam uväznených,
i vo dne i v noci vikami trápených.
Tisíc liet vzdychajú, o pomoc volajú,
kedy ťa, kráľ svetov, kedy privítajú.
Spozriže, slniečko, z východných hôr dolu,
vyveď ma s národom po zime na hoľu.
Na hoľu zelenú i na Grúň najvyšší,
budeme kornute i tebe tam bližší.
Môžeš, ak ti vôľa, zimu priam oletiť,
dýchnuť jarou večnou a Tatry okvetiť.
Môžeš, ak ti vôľa, i svet preobrátiť,
i mladosť a radosť komu chceš navrátiť.
Môžeš, ak ti vôľa, smrť i peklo zmoriť,
svet čo raz to mladší božstva dychom stvoriť.
Spozriže, slniečko, z trónu najvyššieho,
omlaď srdce vierou, starca plačúceho.
Umy ma slzami, ktorés' ty plakával,
keď si ovce svoje s bolesťou hľadával.
Ojuň ma sťa Jana olejom horúcim,
odej ma vek vekov rúchom slnoskvúcim.
Vznes ma nado hory, nad raňajšie zory,
nad slncia, nad bohy, v nadnebeské dvory.