ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sláva Bohu žil Komenský,
ten všečlovek náš slovenský,
otec a brat Bohom daný,
vieroumom požehnaný,
pod srdcom maták deti požehnáva,
s dieťaťom božím varovať ich dáva,
a každé svojej materi
v pralásku do opatery.
A potom sám ich vedie za rúčky do školy,
vo chrám jasný, veselý a po božej vôli
a tam im obrázkami svet celý vohráva,
do všetkých síl a zmyslov svetom Boha dáva.
Boha nadvšesvetového,
cára nadvševeličného,
malým deťom prítulného.
Až do dvanásteho leta
háji ich od cudzosveta,
až do roku dvanásteho
v chlapci božom zjaveného,
len jedným rodojazykom,
jedným rodu svojho zvykom,
peň ich vlastný zosilňuje
a tak Kristom oštepuje.
A potom Duchom božím, duchom rodovlasti,
vo stromy ich pozemské i nebeské rastí
a vieroumom vedúc ponad vše priepasti
v celovek ich uvádza christočlovečenstva,
vo chrám svatotrojičný bohovšeslavenstva
a vo svet živokrásy všehovoskresenstva.
On prvý začal čistiť národov prakmeny
a štepiť do nich prútky nebeskej Rasteny.
On rozviazal i zviazal duchom všejazyky
a brány reči všetkých, veštec je veliký.
Biskupe bratov českých! tichý svatomravný,
krížom, vyhnanstvom, prácou zbožnosťou preslavný.
I naším si ty bratom, brat Slovák moravský,
a brat si vo Slavianstve božom celoslavský.
Tys' žil aj umrel slávne a všetky národy
na hrob tvoj ti vylejú slzy vďačnej zhody.
Dobre ti je spočívať i v diaľnej cudzine,
v Bohu si všade domom, všade pri rodine.
Ale tvoj peň pravlastný, v Tatrách zahájený,
nemrie, nežije ešte hriechom ukliatbený.
Kedyže ho pokropíš mŕtvoživou vodou
a vychováš za syna do zboru národov.
Brat pobožný, brat Komenský,
smelýs' vieroduch slovenský,
bo žiaľom rodu pretknutý
za živas' bol tak nadchnutý,
žes' prosením prosil Boha,
aby zavrel už Raroha
v žalár večný – pratyrana
a vzbudil muža Slaviana,
v ňom deň pravdy a slobody,
pre všetky zeme národy.
Veľký prosobníku boží!
s tebou Slavstvo nech sa zloží
v jednu školu, v jeden chrám,
prosže kňažstvo ku žertvám.
Kľakni na golgotskej hore,
v tôni kríža i prazore
s báťom Husom, Nepomukom,
s Hodžom Ktosťabohom vnukom,
s otcom Kyrillom, Methodom
a s ich dedičom Gorazdom,
i s praotcom a pragazdom,
najsvätejším Ježišom.
Kľakni s ním na Tatrahore,
i s Máriou vo všezbore
všetkých Slavian človiek svätých,
všetkých duchov v Bohu sňatých.
Na krivánskom velkosore
vypros chrámy, dúhozore,
slzorosný dážď – by more
na rod Slovian zanemených,
vo Slováka zakliatbených.
Vypros žiaľ zemotrasúci,
z Otca, Syna, Ducha vrúci,
celorodný bôľ kajania
vypros smrť a zmŕtvychvstania.