ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Umienil som ako veštec
stavať zámky si v povetrí,
rajhrady a chrámy v horách
a uhostiť v nich Slavianstvo,
sláviť Boha Stvoriteľa,
a toť! ležím pod horami
ako kameň odhodený,
machom sivým zarastený,
nikomu viac neosožný.
Horšie ešte utrápený
ako Lazar ten od Krista,
na výstrahu svetu daný,
bo z dedičstva som vyhnaný,
rodiny kňazskej národnej,
ktorá štvrtým pokolením
opatrovať chcela starca
zviazaného chorobami.
Vyhnali ma Farizejci,
vyhnali ma Saducejci,
vyhnali ma zákonníci,
Hadúrovi činovníci,
vyhnali so sirotami,
so synom-dedičom domu,
spustošili chrám i faru,
a ľud hriešny, zanemený,
ako ovca ostrižený,
idú z kože už zodierať,
dušu lásky v ňom zabíjať,
obec spolnú rozšarpali,
občanov do služby vzali,
nuž prispejte tomu ľudu,
nuž prispejte tým sirotám,
nuž prispejte Lazarovi,
duchovia i ľudia boží,
ktorí ešte neviete,
že jest sudca vševedúci,
že jest sudca všemohúci,
vo pravde nezmeniteľný,
nad svetami trón majúci,
nad vekami cárstvujúci,
všetky veky spravujúci,
všetko spasiť žiadajúci,
všade chytrý nesmrteľný.
Nuž prispejte, čím kto môžte,
modlitbami duší vrúcich,
poradami ľudí múdrych,
posilami duchov mocných,
i darami bohatejších,
i almužnou chudobnejších,
obetovnou láskou všetkých,
nuž prispejte, kto ste z Boha
a žiadate vidieť spásu
a deň slávy nad Tatrami,
deň večnosti nad slncami.