ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nelakom sa, orle, na kvet cudzích hájov,
na otravné barvy lží a pýchy bájov,
ani sa nespúšťaj na telies mŕtviny,
hor do slnka vesluj nad Tatier výšiny,
zrakom božím zasvieť do rodnej hlbiny.
Tisíce tam hradov zakliatych ťa čaká,
len pozri a každý sa ťa naľaká.
A bes, čo nám väzní národné poklady,
i anjel, čo stráži raja nám záhrady,
odomknú na rozkaz boží ti závory.
Striebra tam a zlata rýdzieho prahory,
i veštcov a veštíc čakajú ťa zbory,
žeby s' ich z väzenia tisícročia viedol,
do rajhradov božích božou vierovedou.
Len zasvieť do duše zakliatemu ľudu
a zopri sa spure spurného osudu,
spurou prapokory, ktorá vytrvala,
keď spura pyšníkov na ňu dorážala,
na nejžto moc besov všetkých sa strieskala;
vojsk a búr satanských i tyrana sila,
vždy sa znovu lomí, bo raz sa zlomila.
I jed vedy lživej a pýcha vzdelanstva,
zbojstvo úžerníkov a lesť rodopanstva,
jed smilnej nádhery, zrady a oplanstva,
jed luzy spodlenej, opilej, bezbožnej,
jed moru a módy cudzej veľkomožnej,
všetky jedy besa len tu sa stierajú,
na skale pokory v liek sa premieňajú.
Sám Boh stal sa skalou pokory naveky,
že by na vzdychania pretrel besov vzteky,
na spev odozvučil pokorných náreky.
V tú skalu sa zaklaj, skalný orle boží,
len to slovenskému ľudu už osoží;
len to ho vylieči z mrzkosti poroby,
z rán duše i tela, i všetkej choroby,
keď v tej boho-skale stvrdí si rodinu,
nad oceľ, nad diamant, nad nebies tvrdinu.
Keď i koreň pýchy v sebe navždy zmorí,
Pánu sa pokory samému pokorí:
vtedy sily vraha v život svoj vostvorí:
Prestane si rodiť – tyranov na seba,
v rod boží zažije každý kúsok chleba
a každý nárekom vznesie sa do neba.
Nuž v tej skale pobuď praláskou zakliaty,
kým slnkom praducha nebudeš ohriaty,
kým rod zotročený, na krta zmenený,
nebude Prabohom v orla prestvorený;
tri milióny orlov a orlíc tatranských,
kým nevzletí s tebou do zborov slavianskych,
potom so šaragom orlov, orlíc svatých,
oddaj sa do duchov silných a bohatých;
podmaň pánovitých, vysloboď zajatých.
Krásy neba, mora i zemskej šíriny,
znes do slávochrámu tatranskej otčiny.