Zlatý fond > Diela > Básne sedemdesiatych a osemdesiatych rokov


E-mail (povinné):

Samo Bohdan Hroboň:
Básne sedemdesiatych a osemdesiatych rokov

Dielo digitalizoval(i) Peter Kohaut.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 159 čitateľov

Pejan víťazný (úryvok)


Sláva Bohu! vrah Európy
víťazom božím je zbitý –
darmo sa zvíjal drak ten zanovitý,
už pýchy jeho hlavu Slavian páli,
ó, daj to, Bože, nach Ťa z toho chváli
a seba v žertvu zažne Ti večitú
a pieseň zneje novú trislavnitú
Rus a Srb a Slovan dávny,
pekla pretrpením slávny,
v Balkán-horách väznený,
krvou bratie zbavený,
párte na balkánskych horách
celožertvu v novozorách.
Bo hôr tých plače svet mŕtvy vzkriesili
a veľdržavy vojská ozbrojili:
hôr tých základy bojom tým sa triasli,
nad ktorým duchy starých dalij žasli.
Nuž na tých horách znejte pejan slávy,
ktorý i nebies praduchy privábi
i brať solúnsku i Bulharov svatých
a Gorazdovcov z Moravy vyhnatých,
aby s vami pieseň novú
celovierovedoslovú
o výchove a spasení,
tvorov všetkých vykúpení,
Christa Boha oslávení.
Znieť začali, neprestali,
v Dunaj a v more duňali
zemou, nebom rozlúňali.
No boj nie tu dokonaný
v Carihrade buď dohraný
vo hrob boží vtoržestvený,
v nebi nebies oslávený…
V cárske hrady Slavian-rody
sozvoňte sa v celohody,
zaplesajte pred Veľbohom,
sypte kvieťa zlatorohom
vo chrám večnej múdrosti,
Christu Bohu milosti.
Tu zastaňte pevnou nohou
pod jasnou neba oblohou,
zemi, moru cárstvujúcou,
svetodejstvom sa hrajúcou,
starý trojsvet spájajúcou.
Tu hru novú započnite,
trojkríž nad svety zdvihnite,
v mene Otca Stvoriteľa,
v mene Syna Spasiteľa,
v mene Ducha Svätiteľa,
v mene božstva Trojjedného,
vo všeslávu všezvúceho…
všetkou pevninou aj morom,
všetkých ostrovov zhovorom,
všetkej zeme rody s nami,
zaplesajte Slavianami.
Sem sa, bratia, najbližnejší,
s nami všetko pretrpevši
Rumun, Helien, aj Albánec
s nami dante trojitanec.
Súrodné ste s nami deti,
pramater nám jedna svieti,
jednej krásy, pravdy silou
a slobody božej vilou:
jedných dejín osnovou,
večnej mladi obnovou.
Hor sa! Slavian orlodeti,
kde pravečné slnce svieti,
z Pathmosa na Athos horu
a na Tatry do soboru
Antov, Vindov a Slavínov,
Lechov, Rusov, Sloven-synov.
Tu Voronicz s Duchnovičom,
s Kollárom Slávy dedičom,
tu Šafárik vosvetlený,
Štúr a Hollý oslávený,
v sobor duchov už volajú,
nové slnce už vítajú.
Tu zahrajme sťa organom,
Trojrodej Tatry zohranom:
Lechom, Rusom deň zbratenia
a Slovákom uvoľnenia,
všetkým Slavom znovzrodenia,
slavosveta sostvorenia,
obec jedným menom zvanú,
vlasť a cirkev v Bohu sdanú,
Petro-Pavlo-Janozborom,
trojicirkve cel-hovorom
Slavoj, Hodža, Chomiakov,
vedú nových zázrakov,
vyvolajte na obzor
svätodušný svetosvor…
Slávte, Tatry, Moskvu svatú,
mater v láske tak bohatú.
Milióny ruských synov,
za mučencov a hrdinov,
Christu Cáru žertvovala,
život rodov v ňom získala.
Blahomír jej Roztopšínom,
Chomiakovcom, Pogodínom,
bratia Aksakovho zboru,
hore srdcia, duchy vzhoru
v novonebu slávozoru,
požiar nový v Moskve svatej,
cudzoduchom ešte jatej,
požiar ducha zažíhajte,
slavoruský kroj jej dajte.
V rýdzu vierovedokrásy,
Christovíťazstvu a spásy
cársku mater odievajte,
česť po Bohu Slavian-cáru,
svätej vojny Hospodáru,
slncu Christom nietenému
na radosť svetu celému.
Zbory spevcov všeslavianskych,
zbory kňazov všechristianskych,
za cára Svoboditeľa,
cára božieho priateľa,
proste Boha dňom i nocou,
sláv buď, cáre! ducha mocou.
Horže, Slavian, slnce, hor,
vraha zeme mor a mor,
i vo srdciach vlastných detí,
nach im vôľa božstva svieti.
Otca, Syna, Ducha tvár,
jeden svetov Hospodár…
Česť po cáru cároviču,
slnca Slavian veľdediču:
Gorčakovu tajomníku,
mysli božej dôverníku,
cárskym radcom sovetníkom,
pravdočinným činovníkom,
verným vojskám a vojvodcom
ich lekárom, matkám, otcom.
Česť biskupom sväteníkom,
ktorí za nich žertvovali,
všetkých vyznáň prosobníkom,
všetkej zeme súcitníkom,
ktorí dary, slzy dali.
Česť a vďaka Nemcov cáru,
Staro-Prusov Veľvladáru,
jeho radcom a verníctvu,
vojvodcom a bojovníctvu,
ktorí svätej Moskvy popol
a zrúcaný Sebastopol
za nás v Bohu odomstili,
národ pýchy pokorili.
Zmilujs' nad ním, Bože milý,
česť rozrodov slavských cáru,
Uhro-Rakús hospodáru,
že besúnstvo zaslepené,
Christu Bohu zneverené,
verne drží na reťazi,
kým Nikolaj vraha zrazí.
Cársky synu, vojov vodca,
mstiteľ boží smrti otca,
uveď dušu jeho v mír,
zemou, morom šír sa, šír…
Slávte Tatry by organy
v šírej zeme štyri strany
všetky deje vojny svatej,
Hercegová započatej.
Sväťte povstalcov zástavy,
predvoj bojovníkov Slávy.
Sväťte Bosny, Srbie rany,
a Niš Bohom za ne daný.
V Bohu s' mladá Srbia stála,
keď stará zmija rihala
plameň vojny trojihlavou,
trojisveta zberbou dravou.
Stojte v Bohu pravoslavnom,
stoj v úkole bratozbavnom.
Jedy zmijou narihané
a Európou ti zavdané
protijedom tajny strávi,
v sile Christa sa preslávi,
slávte Čiernej Hory kňaza
a každého jej víťaza,
junač kríža hromomračnú,
nezbornú Horu zázračnú,
ktorá svetlotúrňou stála,
i keď svätá Rus plakala,
keď zlá Európa kľakala
pod chvost ohavnej potvory,
deti svojich Kykymory.
Utvrď, Pane, Horu Čiernu
v devu Slávy svätoviernu,
rozšír nad ňou neba stropy,
zem i more daj pod stopy,
na vek vekov chráň ju, Pane,
nech sa chrámom tvojím stane.
Slavo-Tatier slavorgany,
zvučte svetu vo vše strany,
sväté divy božej ruky,
ktorá vedie naše pluky
Dunajom a horami,
leta, zimy búrami.
Svedčte, lode černomorské
i dunajské labute,
vyspevujte, víly horské,
šumte, orlov perute,
slávu v Bohu silných brojov,
lety ruských orlovojov.
Nov-Debičom zabalkánskych
jasným Gurkom vedených,
bielym orlom nad-plevnianskym
Skobelevom smelených.
Todtlebenom divným menom,
Christa smrťou vživotnenom
zo smrti si život vzali,
vladára smrti zajali
v jeho slepom nájomníku,
lži osmanskej mučeníku.
Pred ich svetlom stará sláva
Hanibalcov opadáva,
hviezda Bonapartov bľadne,
či v noc márnosti zapadne?
Pýcha Karthága nového
vo prepásť lona morského
zrúti sa božím výrokom,
s kupcom svojím lži-prorokom.
Prebuďte sa, boží ľudia,
kým tie hrôzy vás nezbudia.
Hviezda našich orlodetí
s Linkolnovou hviezdou svieti,
svietiť bude i po slnci,
na prabožskom Christa srdci.
Zem i nebo plameň strávi
a nie hviezdu božej slávy.
Vďaka, bratia vám, Romani,
s nami veční ste Slaviani.
S nami ste boj svätý bili,
lásko-Bohu sa žertvili,
naša vaša mať Slávia,
vaša naša Románia.
Rum ste osád starej Romy,
s nami niesli ste pohromy
vo dedičstve Lauritasov,
s nami svitá vám deň Spasov.
Otec Romy, kliatby svoje
zmeň na požehnania zdroje.
Starec starcov ty zázračný,
zmeň na slnce pozor mračný.
Sto ráz mŕtvy a hľa živý,
buď ti Ježiš milostivý.
Zasväť tryznu padlým v boji,
veď sú v Bohu lásky tvoji
a jeden boj s tebou bili,
na hlavu hada stúpili.
Lásku láskou nám odveti,
blahoslaví Slavian deti.
Rusa tak ako Poliaka,
Srba, Horvata, Sloviaka,
i Slovena alpínskeho,
rody slavianstva celého.
I rod Husom vyslovený,
Nepomukom unemený,
s nima krute usmrtený.
V kalich Christov krv vyliavši,
v treťom veku zmŕtvychstavší,
dej Slavianstva započavší.
Všetky rody a vyznania
trojičného zjavovania,
všetky vlasti Christosveta
veď do pramilosti leta.
Ak si pravý, silu práva
dokiaž v láske, že zostáva,
žes' na zemi božia sláva.
Ak nie – dá ti Boh znamenia,
vzbudiť môže i z kamenia
vlády svojej námestníkov,
tobôž v rode mučeníkov
preniesť môže svaté práva
v národ, ktorý vykonáva
deje lásky jeho svatej,
svatoduchom rozožatej.
Starec starcov, starý dňov,
kvitnúci veky vekov.
Praveličný Ot a Cár,
svetov vekov Hospodár.
Zjav sa na prestole slávy,
posväť slavianske zástavy,
v Európe i v Ázii,
v Kaukaze, v Arménii.
Posväť našich Bariatinských
a nástupcov ich hrdinských,
ktorí Kaukaz Tvojmu Synu
podmanili Hospodinu.
Posväť rodov v ňom sobranie
v jedno s nami slavovaníe.
Vo prabožskej sily schranu
vezmi orlov Ardahanu,
Bajazidu mučeníkov
a michalských útočníkov,
ktorí krížu Kars dobyli,
hlavu draka tiež morili.
Daj víťazstvo im celisté
v tôni kríža vekoisté
nad hriechom, smrťou, satanom,
nad svätej zeme tyranom.
Zvolaj na Ararat dávny,
orly Slavian v sobor slávny,
všetky orly Christorodov,
celovierou, celozhodou.
A sily svojej zázrakom
daj im pokryť búroblakom
horu Sinai a zem svatú,
hrobom hrobov prabohatú.
V korisť daj im zem zjavenia,
zázrakami novtvorenia,
pohni moria i pevniny,
i svety nebies tvrdiny.
Nové slncia od vostoku,
nach ti zvučia v novotoku.
Staré svety, staré veky,
nach pred nimi ustupujú,
vo tmu bezdny sa sťahujú
a tam teba vyznávajú
i zloduchom dosviedčajú:
že z ničoho svety tvoríš,
smrťou Syna smrť ich moríš,
láskou Ducha blahosvoríš.
Duchy neba, zeme vlasti,
duchy pekelnej prepasti,
že uvidia Stvoriteľa,
že uveria Spasiteľa,
že oslávia Svätiteľa.
Pohan, Osman a Žid s nami
sláviť budú Slavianami,
všetkej zeme Christianami
nado hrobom smrti večnej,
piesňou slávy bezkonečnej:
Otca všetko stvorivšieho.
Syna všetko zbavivšieho.
Ducha všetko svätivšieho,
Boha v Trojci všeslávneho.




Samo Bohdan Hroboň

— básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.