ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Grúňom, ovce, grúňom a kozy bokami,
nedriapteže sa mi strmými skalami.
Povoliže, capy, pomaly, barany,
ja som bača starý, nevládzem za vami.
Ani to nebolo, ani to nemôž' byť,
žeby bača dobrý nedolel nám chodiť.
Dobre nám pri dobrom, aj dobre nám bude,
pri gejdách, frujerách a pri plnom sude.
Zo suda si, chlapci, sily natočíme,
pri gejdách, frujerách, spolu zakrepčíme.
Pokiaľ bude v sude točiť, piť budeme,
hore hu! hore hu! od zeme, od zeme.
Hor sa, chlapci, hor sa a valašky v ruky,
krúťme sa sťa víchor, druždiac jedle, buky.
Skrúť sa, víchor, skrúť sa, z grúňov na roviny,
beda tým gordanom, čo lúpia krajiny.
My pasieme ovce, oni seba pasú,
skrúť sa, víchor, do nich, nech sa dravci trasú.
Nepôjdeme na zboj, no na vojnu svätú,
vymaníme si vlasť zlopánmi zajatú.
Gordani, lachmani, pánte seba sami,
nám už nebudete, pokým Boh nad nami.
A národ s národom v Bohu sa zbratíme,
každý svoju rodnú vlasť si založíme.
Zem naša slovenská bude nám krajinou,
každý Slovák verný vlasťou a rodinou.
Potom nám len ešte, chlapci, dobre bude,
budeme si dubčiť vždy pri plnom sude.
Pán Boh nás požehná, hodné nám hrudy dá,
urdy mäsa, sudy i kožky na dudy;
vlkov a medveďov po horách len včude,
zlodejov a dráčov v úradoch nebude.
Chudoba prestane, chorých opatríme,
z urdy aj hrudy všetkým nadelíme.
Potom nám len ešte, bratia, bude dobre,
keď chýr pôjde svetom, že Slovák nežobre.
Nie je korheľ, žiháň, nechodí po zboji,
že sme všetci bratia, všetci páni svoji.
Každý bude pánom sám na svojej roli,
sám vo svojom dome i na svojej holi.
Každá bude obec sama svojou paňou,
vidiek ju a krajná nezdre veľkou daňou.
Vidiek si a krajnu sami opatríme,
úrady a vládu len dobrým zveríme.
Len dobrí a múdri nech s Bohom panujú,
cirkev, obec, školu i národ spravujú.
Rus nám, Čech i Poliak, Horvat i Srb bratia,
Maďar, Žid a Turek už nás nezahatia.
Rus nám ide v pomoc, Rus verná rodina,
hore sa, Slováci, udrela hodina.
Hor sa, chlapi, bratia, v jedno svorné kolo,
ešte nám len bude, ako nám nebolo.
Hor sa, bratia, hor sa a zbroj smrtný v ruky,
krúťme sa sťa víchor druždiac jedle, buky.
V tôni dymu mrakov, pri hudbe diel treskov,
rúťme sa na vrahov sťa búrou nebeskou.
Nech v tej búri zhorí zrada a tyranstvo,
vyjde spoza Tatry slnce a Slavianstvo.
Trúby a tutury i dudy dudury,
duria nás sokolov na zdury do spury.
Buďme spurní, bratia, na zdury spurníkom,
pyšným odrodilcom, spurným bezbožníkom.
Nech skúsia ich spury, Slovák sa nezdurí,
spurou svojou vduria i krotkých do vzbury.
Zbúra buď nám svätá za práva národa,
zo zbúranej spury skvitne nám sloboda.